BRATISLAVA. Členovia hnutia Extinction Rebellion Slovakia sa zamkli o Úrad vlády Slovenskej republiky, aby upozornili na naliehavosť klimatickej krízy.
Svojím konaním chce hnutie poukázať na to, že prioritou budúcej vlády by sa malo stať riešenie klimatickej krízy. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Extinction Rebellion Slovakia Martin Beličák.
„Prvým nevyhnutným krokom je vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Politika štátu, prijímaná legislatíva a výdavky by mali byť primárne prehodnotené z hľadiska prebiehajúcej klimatickej zmeny. Ďalšou požiadavkou je dosiahnutie stavu uhlíkovej neutrality už v roku 2025. Požadujeme tiež zriadenie Zhromaždenia občanov (citizens' assembly), ktoré by dohliadalo na nevyhnutné zmeny, aby tak bol v súčasnej núdzovej situácii vytvorený účelný demokratický nástroj,“ prehlasuje hnutie.
Slovensko môže pre zmenu klímy prísť o polovicu vodných zdrojov, tvrdí Greenpeace Čítajte Extinction Rebellion Slovakia upozorňuje, že podľa novej publikácie Greenpeace, ktorá vychádza z údajov z roku 2017, môže Slovensko prísť do roku 2075 o polovicu vodných zdrojov, na západe a juhu územia až o 70 percent.
„Škody v poľnohospodárstve môžu už v polovici storočia presiahnuť miliardu eur a štvornásobne sa zvýši počet extrémne horúcich dní. Z klimatických extrémov hrozia časté povodne, drastické niekoľkoročné suchá a v krajnom prípade aj tornáda," vysvetľuje.
„Tieto parlamentné voľby rozhodnú o ďalšom osude Slovenska, rozhodnú ako budeme reagovať na najväčšiu výzvu, akej od svojho vzniku čelilo. Ak tieto štyri dôležité roky premrháme, len tým predĺžime agóniu a uskutočnenie potrebných krokov bude neskôr o to viac bolestivé,“ konštatoval Beličák.
Hnutie pripomína, že podľa správy z Medzivládneho panelu OSN pre ochranu klímy (IPCC) z roku 2018 musí Slovensko do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov takmer o polovicu.
Väčšina najpresnejších klimatických modelov vyvracia starý konsenzus IPCC, pričom predpokladá až o 30 percent rýchlejší rast teploty oproti predošlému odhadu.
Správa IPCC taktiež zanedbáva vplyv procesov slučiek pozitívnych spätných väzieb, ktoré nedokáže modelovať. „Ak chceme dopady klimatickej krízy aspoň z časti eliminovať, musíme uhlíkovú neutralitu dosiahnuť podstatne skôr, ako sme si pôvodne stanovili,“ uzavrel Beličák.
