BRATISLAVA. Ešte tri mesiace predtým, ako Andrej Kiska v júni 2019 opustil prezidentský palác, bol na Slovensku najdôveryhodnejším politikom. V marci toho roka mu dôverovalo 57 percent ľudí.
O rok neskôr jeho strana Za ľudí ledva preliezla päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Hlas jej dalo 5,7 percenta voličov.
Politológ Pavol Baboš a sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik vidia za slabým výsledkom strany nielen videá o tom, ako vraj Kiska kupoval pozemok pod Tatrami, ale aj to, že v kampani rezignoval na boj so šéfom Smeru Robertom Ficom.
“Kiska v kampani nenaplnil očakávania, ktoré doňho ľudia vkladali, keď sa rozhodol ísť do politiky.
„
To umne využil víťaz volieb Igor Matovič (OĽaNO).
Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga priznáva, že v kampani mohli byť akčnejší. Kiska do uzávierky na otázky neodpovedal.
Počas volebnej noci na otázku o nízkom volebnom zisku odpovedal vyhýbavo. Zdôrazňoval, že keďže strana Za ľudí existuje len šesť mesiacov, je vyše päťpercentný výsledok "veľmi dobrý štart pre novú politickú stranu".
Zašlá sláva bojovníka proti Ficovi
"Kiska v kampani nenaplnil očakávania, ktoré doňho ľudia vkladali, keď sa rozhodol ísť do politiky," vysvetľuje Baboš prepad strany Za ľudí. Ľudia podľa Baboša chceli "vidieť toho Kisku, ktorý bol ako prezident na čele boja s Ficom".
