BRATISLAVA. Za dlhšie čakanie v lekárňach možno môže legislatíva. Poukázal na to slovenský europoslanec Eugen Jurzyca (SaS).
Ako v utorok uviedol, obrátil sa preto na Európsku komisiu s parlamentnou otázkou, či existuje analýza nákladov a prínosov tohto opatrenia na spotrebiteľa.
Overovanie pravosti liekov
Od februára 2019 totiž majú lekárne povinnosť overovať pravosť liekov skenovaním bezpečnostných prvkov umiestnených na baleniach. Od februára 2020 sa nenaplnenie tejto povinnosti sankcionuje.
"Všeobecne balenie lieku môže byť overené kedykoľvek, jeho deaktivácia sa však realizuje v čase výdaja lieku pacientovi," uviedla hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Magdaléna Jurkemíková s dôvetkom, že v nemocničných lekárňach sa môže deaktivovať už pri príjme tovaru na sklad.
Jurzyca upozornil, že práve analýza nákladov a prínosov tohto opatrenia nebola súčasťou hodnotenia vplyvu, ktoré sa predkladá pred jeho zavedením. Europoslanec na základe odpovede Európskej komisie zváži ďalší postup v tejto veci.
Nedostatočná kontrola dodávateľov
Povinnosť overovať pravosť liekov bola prijatá nariadením Európskej únie (EÚ) s cieľom zabrániť distribúcii falošných liekov.
Falšované lieky sa do legálneho reťazca podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv dostávali najmä pri komplikovaných dodávateľských vzťahoch a nedostatočnej kontrole dodávateľov, dokumentácie a podobne.
V legálnom dodávateľskom reťazci v SR boli do 19. februára podľa Jurkemíkovej identifikované tri prípady výskytu falšovaných liekov.
Lekárska komora posilňuje pre koronavírus informovanosť lekárov Čítajte Tieto lieky sa však podľa hovorkyne ústavu nedostali na úroveň lekární, a teda ani k pacientovi.
Europoslanec uviedol, že podľa odhadov Európskej komisie sa falošné lieky vyskytujú v legálnom liekovom reťazci len minimálne. Podľa jeho vyjadrenia to v roku 2014 bolo len 15 prípadov v celej EÚ.
Podľa Jurzycu sa však toto opatrenie nedotýka len lekární a pacientov, ale všetkých platcov daní.
Pre overovanie liekov bolo totiž potrebné vytvoriť online systém prepájajúci 150 tisíc organizácií v členských štátoch EÚ k jednotnému dátovému centru.
"Aj pri ochrane spotrebiteľa treba dávať pozor, aby sa prijímali len také opatrenia, ktoré im prinesú viac benefitov ako nákladov," uzavrel.
