BRATISLAVA. Viaceré opatrenia, ktoré majú Slovensko posunúť bližšie k dosiahnutiu klimatickej neutrality, sú zhrnuté v Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Na štvrtkovom rokovaní ju schválila vláda.
Návrh nízkouhlíkovej stratégie vznikol v spolupráci so Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou. Na mieru Slovenska boli vygenerované komplexné klimatické modely, ako dosahovať klimatickú neutralitu.
Náklady na nízkouhlíkovú transformáciu Slovenska budú v rokoch 2020 až 2040 predstavovať 1,8 percenta HDP ročne.
"Slovenská republika si plne uvedomuje závažnosť a rozsah hrozby menom zmena klímy. Aj z tohto dôvodu sa Slovensko, ako aj celá Európska únia a desiatky iných štátov na celom svete, zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu už v roku 2050," uvádza sa v materiáli.
Začína sa európsky boj o klímu. Vzdávate sa, odkázala Bruselu Greta Thunbergová Čítajte Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý 30-ročný strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Dokument prináša viaceré konkrétne opatrenia. Navrhuje napríklad prijatie zákona o zmene klímy so záväzným cieľom pre rok 2050, nastavuje pravidlá pre obmedzenie fosílnych palív či podporu hromadnej dopravy.
Kľúčové je i zachytávanie a využívanie všetkého odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov, dôkladná aplikácia princípu "znečisťovateľ platí", podpora lokálnych potravín alebo zavádzanie zdieľania bicyklov v mestách a obciach.
Ďalšími bodmi sú podpora biohospodárstva, zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy alebo obnova rašelinísk a mokradí. Súčasne by sa mali plnenia Parížskej dohody zahrnúť medzi základné ustanovenia v medzinárodných obchodných dohodách medzi Európskou úniou a tretími krajinami.
Na realizáciu opatrení je podľa ministerstva životného prostredia nevyhnutná podpora zo strany ostatných relevantných rezortov a orgánov štátnej a verejnej správy.
"Je dôležité, aby boli tieto politiky a iné nesúvisiace politiky vzájomne prierezovo prepojené a konzistentné, či už medzi jednotlivými rezortmi, ale aj v rámci jednotlivých rezortov," píše sa v materiáli.
Ďalšie správy z rokovania vlády
- Slovensko-nemecká spolupráca sa dá považovať za veľmi dobrú. Informuje o tom materiál, ktorý schválila vláda.
- Slovenská republika sa v roku 2019 zapojila celkovo do 13 aktivít medzinárodného krízového manažmentu (MKM), a to v rámci EÚ, NATO, OSN a OBSE. Slovensko pôsobilo predovšetkým v oblastiach svojho prioritného zahranično-politického záujmu - na západnom Balkáne, v krajinách Východného partnerstva, a tiež v Afganistane, Iraku, na Cypre, Blízkom východe a Haiti. Vyplýva to z materiálu Správa o pôsobení Slovenskej republiky v aktivitách medzinárodného krízového manažmentu za rok 2019, ktorý schválila vláda. Zapájanie sa Slovenska do aktivít MKM bude podľa rezortu diplomacie v roku 2020 pokračovať v súlade so zameraním zahraničnej politiky SR na rok 2020. Rezort diplomacie uviedol, že v roku 2020 SR plánuje zapojenie sa do misií EÚ v Afrike, konkrétne v Mali, Stredoafrickej republike a Somálsku.
- K zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu emisií má prispieť Národný program znižovania emisií. Návrh schválila vláda.
- Konferencia biskupov Slovenska dostane z rezervy vlády 411 800 eur na podporu pilotných projektov pastoračnej práce v rómskych komunitách. Na rokovaní o tom rozhodli ministri.
