BRATISLAVA. Priama voľba prezidenta, zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara (HZDS) či zákaz vývozu vody zo Slovenska sú len niektoré zo zmien Ústavy Slovenskej republiky za vyše 27 rokov jej platnosti. Od 1. septembra 1992, keď bola prijatá, sa doteraz menila dvadsaťkrát.
Väčšinou ju menili vlády, ktoré nemali ústavnú väčšinu 90 zo 150 hlasov poslancov. Doteraz sa na stabilnú ústavnú väčšinu mohla spoľahnúť iba prvá vláda Mikuláša Dzurindu z rokov 1998 až 2002.
„Slovensko bolo vtedy bez prezidenta. Každú hodinu som sledoval počty. Čím viac nad 90 hlasov, tým väčšia šanca, že ústavnú reformu schválime vrátane zmeny voľby prezidenta. Nakoniec zvíťazila obrovská eufória,“ spomínal dvojnásobný expremiér v roku 2018 pre SME na volebnú noc v septembri 1998.
Koalícia zložená zo strán Slovenská demokratická koalícia (SDK), Strana demokratickej ľavice (SDĽ), Strana maďarskej koalície (SMK) a Strana občianskeho porozumenia (SOP) získala nakoniec 93 kresiel.
Aj vďaka získanej ústavnej väčšine sa podarilo Slovensko zmeniť z čiernej diery Európy, ako ho nazvala v roku 1997 ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, na tatranského tigra. Týmto prirovnaním označil v roku 2004 za druhej Dzurindovej vlády Slovensko americký denník New York Times.
Po Dzurindovi má druhýkrát v histórii na koalíciu s ústavnou väčšinou našliapnuté Igor Matovič, ktorého OĽaNO vyhralo víkendové parlamentné voľby. Jeho črtajúca koalícia s Sme rodina, SaS a Za ľudí bývalého prezidenta Andreja Kisku by mohla mať v parlamente až 95 hlasov.
Vo štvrtok sa začali oficiálne predvolebné rokovania.
