V súčasnej situácii, keď väčšina z nás môže trpieť jedine sociálnym jet lagom pre víkendové dospávanie alebo pri posúvaní času zo zimného na letný, je tá ozajstná letecká pásmová choroba trochu vzdialený problém. Verme, že nie príliš vzdialený a že dobré rady odborníkov sa nám čoskoro opäť zídu.
Najslávnejší cestovateľ z nášho územia Móric Beňovský, známy aj ako kráľ Madagaskaru, sa pri úteku z vyhnanstva na Kamčatke do Francúzska plavil mnoho týždňov. Časové pásma za jeho života v 18. storočí ešte neexistovali, no keby boli, prekonal by ich jedenásť.
Predsa však nemal problém s narušením biorytmu, s ktorým by sa dnešní cestovatelia na tejto trase vyrovnávali aj viac ako týždeň. Sprevádzali by ich únava a ospalosť za dňa, neschopnosť zaspať v noci, bolesti hlavy či zažívacie problémy.
Dnešní cestovatelia totiž túto trasu vedia prekonať letecky za štrnásť a pol hodiny. Nečudo, že na rozdiel od Beňovského trpia chorobou, ktorú do polovice 20. storočia svet nepoznal - jet lagom.
V slovenčine má oficiálny názov pásmová choroba a vzniká z rýchleho prekonania viacerých časových pásiem.
Rozhádže cestovateľom biorytmus a kým pri cestovaní na východ majú najčastejšie problém zaspať, pri cestovaní na západ sa zas budia skoro ráno. Čím viac prekonaných časových pásiem, tým dlhšie telu trvá sa prispôsobiť.
Online encyklopédia Brittanica uvádza, že každá hodina časového rozdielu v cieli oproti miestu štartu zodpovedá približne jednému dňu zotavovania z pásmovej choroby.
To znamená, že ak letíte napríklad z Viedne do New Yorku, kde je časový rozdiel šesť hodín, môže vám spamätanie sa z narušenia biorytmu trvať aj šesť dní.
Príručky pre pilotov
Okrem pár skazených dní dovolenky alebo po návrate z nej môže mať tento neduh u ľudí, ktorí lietajú často, aj dlhodobé zdravotné následky.
Podľa staršej štúdie profesorky behaviorálnych vied v lekárskom centre univerzity v Chicagu Charmane Eastmanovej prináša vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky druhého typu i rakoviny.

Eastmanová pre magazín Time opisuje, že podstatou jet lagu je, že od tela žiadame, „aby spalo, jedlo a bolo hore v nesprávnom čase podľa našich interných cirkadiánnych telesných hodín, v čase, keď naše telo nie je pripravené zvládať tieto aktivity“.
Myseľ je už na mieste určenia, ale telo ešte za ňou zaostáva v časovom pásme, z ktorého priletelo.
"Veľké aerolinky majú pre svoje posádky vypracované “stratégie oddychu”, ktoré opisujú v príručkách," približuje bývalý pilot Peter Timko, ktorý lietal pre spoločnosť Emirates a dnes pracuje pre leteckú školu ProAviate.