Nikto dnes nemôže presne predpovedať, ako súčasná situácia s koronavírusom zasiahne budúcnosť leteckej prepravy. Pokiaľ sa všetko utrasie a my znovu začneme bezstarostne lietať, môžeme si zaspomínať na to, ako sa nám lietalo ešte pred pár týždňami a ako to bolo kedysi.
Let na trase Madrid - Viedeň, jedna z desiatich najlepších leteckých spoločností v Európe. Letuška bez úsmevu inštruuje pasažierov, aby si dali maximum batožiny pod nohy. Niet veľmi kam.
Priestor v ekonomickej triede je stiesnený, pasažieri sú radi, keď sa vojdú na sedadlo sami, netrú sa lakťami o suseda a kolenami nenarážajú do sedadla pred sebou.
Najbližšie tri a pol hodiny ich nečaká žiadne jedlo ani nápoj zadarmo. Záchody sú také miniatúrne, že je lepšie vydržať bez ich návštevy až do cieľovej destinácie.
"Kde sú tie časy, keď bolo v lietadle dosť miesta na nohy, letušky boli milé a krásne, prostredie čisté," sťažuje sa zvýšeným hlasom po slovensky jeden z pasažierov svojej spolusediacej, ktorá mu rozhorčene pritakáva. Na záver letu sa zaprisahávajú, že s touto spoločnosťou leteli poslednýkrát.
Je pravda, že pasažieri si nevymýšľajú, že sedadlá a priestor na nohy, ako aj šírka uličiek sa v priebehu rokov zmenšili.
Ešte začiatkom milénia podľa agentúry Bloomberg bývali uličky v ekonomickej triede 86 až 89 centimetrov široké.

Dnes je normou 76 až 79 centimetrov a na krátkych letoch to môže byť pokojne aj 71 centimetrov. Zúžili sa aj sedadlá, v priemere zo 47 na 43 centimetrov. To všetko v čase, keď sú ľudské postavy, jemne povedané, čoraz menej šťúple.
Lietanie dnes má však oproti minulosti množstvo nesporných výhod a spomínanie na staré zlaté časy je do veľkej miery ilúziou.