Prieskum: Slováci vítajú preventívne opatrenia. Starší ľudia nevedia posúdiť ohrozenie

dporúčania najčastejšie plne dodržiavajú ľudia z veľkých miest nad stotisíc obyvateľov.

BRATISLAVA. Väčšina Slovákov sa v súvislosti s pandémiou riadi odporúčaniami a preventívne opatrenia vníma pozitívne. Starší ľudia častejšie nevedia posúdiť stupeň svojho ohrozenia.

Vyplýva to z online prieskumu agentúry Ipsos, na ktorom sa na Slovensku od 12. do 16. marca zúčastnila reprezentatívna vzorka vyše tisíc respondentov vo veku 18 rokov a viac.

Súbežne s ním sa konal online zber dát v Českej republike na vzorke 1 094 respondentov od 12. do 15. marca.

Ohrozenie koronavírusom

Roman Pudmarčík z agentúry zdôrazňuje, že vzhľadom na každodennú aktualizáciu informácií, odporúčaní a obmedzení týkajúcich sa koronavírusu, je výsledky nutné interpretovať iba za obdobie zberu dát a v jeho kontext. V danom čase takmer 80 percent respondentov uviedlo, že sa osobne cíti ohrození koronavírusom.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Koronavírusom by sa mohlo nakaziť 25 percent ľudí, očakávajú štátni analytici Čítajte

Z nich 40 percent sa cítilo mierne ohrozených. Najmenej ohrození sa cítili mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov, z ktorých takmer 30 percent vnímalo riziko ako nízke.

Názory populácie na Slovensku a v Česku sú podobné, ak ide o hodnotenie dopadu koronavírusu na svet, na globálnu ekonomiku alebo vnímanie priameho ohrozenia samého seba.

„V Česku bola situácia odlišná najmä pokiaľ ide o dodržiavanie odporúčaní na ochranu pred koronavírusom. Zatiaľ čo na Slovensku ich dodržiavalo 97 percent opýtaných (z toho 75 percent plne dodržiavalo), v Česku sme sa pohybovali na úrovni 93 percent, pričom iba 64 percent plne rešpektovalo odporúčania. To však môže byť spôsobené tým, že v Českej republike boli masívnejšie opatrenia prijaté až v nedeľu 15. marca večer, kedy už bol zber dát uzatvorený,“ dodáva riaditeľ agentúry Jakub Hankovský.

Stupeň svojho ohrozenie však najčastejšie nedokážu posúdiť starší ľudia vo veku nad 65 rokov. Medzi opýtanými bolo 9 percent takých, ktorí nevedeli odpovedať.

Pocit ohrozenia najčastejšie označovali ženy (80 percent), pri mužoch to bolo 75 percent. Nazeranie na koronavírus ako na hrozbu je podľa prieskumu v populácii ešte vyššie, a to pokiaľ ide o jeho vnímanie z globálneho hľadiska.

Vyše 90 percent Slovákov si myslí, že svetové rozšírenie koronavírusu bude mať dopad na finančné trhy a globálnu ekonomiku.

Deväť z desiatich respondentov si myslí, že koronavírus je pre svet hrozbou, líši sa však vnímanie jej intenzity.

„Rozdiely sa opäť ukázali medzi vnímaním žien a mužov. Podľa žien je koronavírus hrozbou pre svet v 94 percent prípadov, zatiaľ čo medzi mužmi to bolo 87 percent,“ priblížili analytici. Dodali, že muži tiež častejšie vnímali koronavírus iba ako stredne vysokú hrozbu, kým ženy ho častejšie vnímali ako veľmi vysokú alebo skôr vysokú hrozbu.

Takmer polovica Slovákov (49 percent) si myslí, že koronavírus sa podarí dostať pod kontrolu počas niekoľkých mesiacov. Vyše 15 percent opýtaných uviedlo, že takáto situácia nastane do jedného mesiaca a ďalších 14 percent očakáva, že situácia sa zlepší počas niekoľkých týždňov, teda za menej ako mesiac.

Preventívne opatrenia

Čas potrebný na získanie kontroly nad situáciou odhaduje na viac ako polroka 15 percent ľudí. Preventívne opatrenia sú vnímané pozitívne.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Tri dobré správy zo Slovenska a z Česka o boji s koronavírusom Čítajte

Postupy a opatrenia, ktoré na území Slovenska nariadili miestne autority ako vláda, samosprávy či mestá sú považované za potrebné. Spomedzi respondentov ich vníma ako rozhodne potrebné 75 percent a 19 percent ich vníma ako skôr potrebné. Skupinou, v ktorej sú tieto opatrenia najčastejšie vnímané ako rozhodne potrebné, sú ľudia nad 65 rokov, medzi ktorými takto odpovedalo 86 percent.

„Preventívne opatrenia boli na Slovensku prijímané skôr a vo väčšej miere ako v okolitých krajinách, respektíve v krajinách s podobnými počtami nakazených ľudí. Väčšina respondentov v tomto prieskume odpovedala na otázky až po vyhlásení prvých opatrení zo 14. marca, to znamená, že ich odpovede zahŕňajú aj hodnotenie týchto prvých masívoch opatrení,“ vysvetľujú analytici.

Odporúčanými pravidlami v súvislosti s prevenciou a ochranou voči koronavírusu, akými je vyhýbanie sa miestam s vyššou koncentráciou ľud a osobnému kontaktu či zvýšená hygiena, sa riadi 97 percent Slovákov. Plne ich rešpektuje 75 percent a 22 percent uviedlo, že rešpektujú iba niektoré z nich. Najdisciplinovanejší boli ľudia vo veku nad 65 rokov.

K plnému rešpektovaniu pravidiel sa prhlásilo 86 percent z nich. Plné rešpektovanie pravidiel uvádzali častejšie aj ženy (80 percent), z mužov túto možnosť označilo 69 percent. Podobne, odporúčania najčastejšie plne dodržiavajú ľudia z veľkých miest nad 100-tisíc obyvateľov (82 percent). Takmer všetci si pravidelne umývajú ruky a pätina obyvateľov prešla na home office. Pri preventívnych krokoch v súvislosti s koronavírusom bolo najčastejším opatrením medzi populáciou umývanie rúk.

Ďalšími opatreniami, ktoré podstúpila veľká časť obyvateľov, bolo vyhýbanie sa miestam s väčšou koncentráciou ľudí (80 percent), obmedzovanie návštev reštaurácií, barov a kaviarní (72 percent), Viac ako polovica ľudí pravidelne používala dezinfekčné prostriedky (57 percent), obmedzila využívania MHD (54 percent) a stretávanie s kamarátmi, rodinou a známymi (51 percent).

Jedným z najmenej využívaných opatrení bolo nosenie respiračného rúška. V čase prieskumu ho v rámci celého Slovenska využívalo 12 percent obyvateľstva, v Bratislave to bolo 20 percent opýtaných. číslo mohlo počas 16. marca narásť, pretože v nedeľu 15. marca boli komunikované prísnejšie odporúčania na nosenie rúšok. Preventívne nákupy zásob vykonala približne tretina ľudí. Najčastejším prípadom boli nákupy zásob trvanlivých potravín, liekov a drogérie.