Naleštený starý americký chevrolet, čo prežil viac než polstoročie, štartuje s impozantným revom. To preto, že dieselový motor má takmer nový, z moderného juhokórejského auta.
Bezpečnostné pásy žiadne, hoci to na diaľnici vytiahne aj na 130 kilometrov za hodinu. Okná namiesto vetrania vpúšťajú dovnútra omračujúci smrad z výfuku a zatvárajú sa len za intenzívneho dažďa. So šoférom sedíme vpredu traja na jednom dlhom sedadle v intímnejšej blízkosti, ako by sa hodilo, a vzadu sedia ďalší traja.
Keď sme sa vybrali na oneskorenú svadobnú cestu po desiatich rokoch na Kubu, staré americké autá sme nemohli vynechať. Aj keď po troch hodinách jazdy hromadným taxíkom naše nadšenie z veteránov na Kube značne pohaslo.
Klasické cestné tátoše spred vyše šesťdesiatich rokov v páčivých tvaroch a farbách, ktoré inde dnes už uvidíte len ako raritu, sú bežným a masovým obrázkom na cestách hlavného mesta Kuby, Havany.
Autá, ktoré jazdia ako hromadné taxíky pre turistov, takzvané collectivos, sú jednou z mála lacnejších možností cestovania po ostrove, ktorá je aj relatívne pohodlná a na rozdiel od autobusov ju nie je nutné rezervovať niekoľko dní vopred.
Mali sme možnosť spoznať pomerne veľkú vzorku, od tých perfektne udržiavaných zvonku, no s nefunkčným otváraním dverí či okien, s odhalenými „vnútornosťami“ dvier zvnútra, cez tie, ktoré ledva fungujú, no živia domácich ako vzácne dedičstvo, ktoré sa dedí z generácie na generáciu, až po tie zvonku nenápadné, ale vnútri fantasticky „vytechované“.

Napríklad s novou klimatizáciou či s obrazovkou s nikdy nekončiacim prúdom naleštených videoklipov interpretov latinskoamerického trapu či reggaetonu a karaoke vysvieteným textom pre záujemcov o pospevovanie.
Jednu taxi jazdu sme dokonca absolvovali v novom mercedese so všetkými vymoženosťami pohodlia moderných európskych áut, hoci treba povedať, že to bol jediný vodič na Kube, ktorý sa nás pokúsil oklamať na dohodnutej cene.
Motor z lady, plech z moskviča
Prvý z veteránskych taxíkov po nás prišiel už na letisko, americký Henry J sedan model z roku 1951. Funkčné dvere boli len vpredu a otváral ich v záujme zachovania auta pohromade šofér.