V súčasnosti je veľmi populárny environmentálny manažment a vyhnúť sa pokutám za znečisťovanie je otázkou imidžu podniku, dodal. Podľa neho sa stav životného prostredia na Slovensku zlepšuje. "Aj legislatíva je lepšia, zosúladená s európskou," poznamenal.
Inšpekcia vykonala v minulom roku 2 870 kontrol, pri ktorých zistila porušenie predpisov v 1 100 prípadoch. Najviac kontrol bolo zameraných na ochranu vôd, najviac porušení sa týkalo odpadového hospodárstva. SIŽP uložila vlani 758 pokút za 17,727 milióna korún. Oproti roku 2003 počet pokút vzrástol o 152, takisto ich suma sa zvýšila o 1,139 milióna korún. SIŽP vlani zaevidovala 137 prípadov mimoriadneho zhoršení vôd, čo je oproti roku 2003 pokles o vyše 40 prípadov. Mimoriadne zhoršenie vôd zapríčinila hlavne doprava a nedodržanie technologickej a pracovnej disciplíny.
Inšpektori poukázali aj na problém s vyradenými vozidlami z evidencie. Po vlaňajšej povinnej výmene ŠPZ sa automaticky z evidencie vyradilo vyše 300 tisíc áut, no len malý počet z nich skončil u autorizovaných spracovateľov, ktorých je na Slovensku desať. Podľa slov Jarmily Ďurďovičovej z útvaru odpadového hospodárstva by sa mali autorizovaní spracovatelia viac spropagovať a prípadne zaplatiť za vyradené auto viac ako povinných tisíc korún. Ďurďovičová konštatovala, že aj zákon o odpadoch má v tejto oblasti medzery, preto sa niekoľkokrát obrátila na ministerstvo životného prostredia s návrhmi na novely.
Inšpekcia vlani prešetrovala aj štyri petície, v ktorých sa občania sťažovali na zhoršené životné prostredie. Dve z nich boli opodstatnené. V prvej petícii sa obyvatelia Krompách sťažovali na zvýšené znečisťovanie ovzdušia firmou Kovohuty Krompachy. Inšpekcia uložila opatrenia na nápravu i pokutu 1,4 mil. Sk. Tá je zároveň najvyššou pokutou v minulom roku. Druhá opodstatnená petícia sa týkala takisto znečisťovania ovzdušia, ktoré spôsobovala Železničná spoločnosť v Čiernej nad Tisou. Spoločnosť takisto dostala pokutu a povinnosť vykonať nápravu.
Zákon o ochrane prírody a krajiny sa porušoval najmä výrubom drevín, zásahmi do lesných porastov a chemickými látkami a hnojivami. Najvyššiu pokutu za tento typ porušenia zákona dostal štátny podnik Lesy. Za výrub v prírodnej rezervácii Pajštún by mal zaplatiť 270 tisíc korún.
Inšpektori sa zaoberali aj 417 podnetmi od občanov, mimovládnych organizácií, Štátnej ochrany prírody a iných inštitúcií. Týkali sa najmä nezákonného vyrubovania drevín a ich poškodzovania, porušovania návštevného poriadku v TANAP-e, stavebných, zemných a poľnohospodárskych prác v chránených územiach a podobne.
