"Cholera!" zvolala žena.
"Veru cholera, richtárka moja. Kdesi z Tureckej sa vybrala a ide vraj do nás. Ak ju mráz neobarí, amen — iba testament robiť."
Takéto reči čuť v dedine:
"Ej, zlý hosť je chorela."
"Mne zomrel na ňu otec."
"Mne brat."
"A mne brat i sestra."
"My zas, koľko nás bolo v dome, všetci sme ležali. Nemal kto vody podať."
Scény z čias cholery opísal známy prozaik Martin Kukučín. Nejde o fikciu. Kukučín zachytil skutočné udalosti z nášho vidieka a navyše bol v civilnom povolaní lekárom.
Obete, chyby a povery
Epidémie v minulosti kosili tisíce obetí. Mor v stredoveku navštevoval aj Uhorsko, no naše územie naplno zasiahol predovšetkým v Jánošíkových časoch. Prišiel z Ázie cez Konštantínopol do Sicílie, odvtedy sa opakovane vracal.
Takisto ako cholera, ktorá sa z Indie dostala karavánovými cestami do Perzie a stade do Ruska. Do Európy ju priniesli ruskí vojaci, ktorí na prelome rokov 1830 - 1831 zasa raz okupovali Poľsko a potláčali tamojšie povstanie proti ruskej nadvláde. Nepomohli ani uzatvorené hranice strážené vojskom. Nákaza sa čoskoro objavila v Uhorsku.
Situácia sa podobala dnešnej: úrady chybili a medicína zlyhávala, medzi ľuďmi boli mnohí nezodpovední a iní verili poverám, tak ako dnes hoaxom a dezinformáciám.
Záwrat a najme hrmot w črewách
"Jej znaky sú: ťažkosť hlawy, záwrat, slabost w nohách, tlačenia v jamke proti srdcu, jako Slowák howorí (wlastne: w žalúdku), náklonnost k wracaniu, najme ale hrmot w črewách, jakoby sa w nich niečo preliewalo a kotúlalo, jakoby sa im črewá odtrhnút a z tela wypadnút chceli."
Takto opisovali príznaky cholery v septembri 1849 Slovenské noviny. Náš ľud si chorobu premenoval na "chorela".
