BRATISLAVA. Počet vyškolených zamestnancov štátnych inštitúcií zodpovedných za prijímanie, preverovanie a evidenciu podnetov o korupcii sa počas dvoch rokov zdvojnásobil, no každá štvrtá organizácia je v tejto oblasti stále bez školeného personálu.
Vyplýva to z dát Transparency International Slovensko (TIS), ktoré zverejnila na svojom profile na sociálnej sieti.
Mladí ľudia, ktorí sa nezľakli mocenskej prevahy Čítajte Ako pripomína, školenie osôb poverených prijímaním podnetov by mal zabezpečovať nový Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý dodnes nie je funkčný.
„Formálny prístup k ochrane whistleblowerov potvrdzujú aj dáta, ktoré sme v posledných rokoch zbierali od 28 kľúčových štátnych inštitúcií (ministerstvá a úrady). Aj keď sa počet vyškolených zamestnancov zodpovedných za prijímanie, preverovanie a evidenciu podnetov v týchto organizáciách počas dvoch rokov zdvojnásobil, každá štvrtá organizácia je v tejto oblasti stále bez školeného personálu (hoci zákon takúto povinnosť ukladá)," uvádza mimovládka.
Podľa TIS sa v septembri 2016 až januári 2018 zúčastnila zodpovedná osoba školenia o ochrane oznamovateľov korupcie v 10 inštitúciách z 28. V roku 2019 malo školených zamestnancov 21 štátnych organizácií.
Školenie osôb poverených prijímaním podnetov by mal zabezpečovať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten má tiež chrániť whistleblowerov a pomáhať s osvetou verejnosti. Vláda o zriadení úradu rozhodla v roku 2018, dodnes však nie je funkčný. Parlament opakovane nedokázal zvoliť jeho predsedu.
„Ak nemá zostať ochrana oznamovateľov aj naďalej iba formalitou s minimom reálnych podnetov, voľba šéfa a sfunkčnenie inštitúcie by mali patriť medzi priority novej vlády. A ak nemajú protikorupčné vyhlásenia politikov z predvolebnej kampane zostať iba prázdnymi rečami, podpora nového úradu priamo v programovom vyhlásení vlády je na to skvelou príležitosťou," vyzýva TIS.
Na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa zriadil Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave. Na jeho čele má byť predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada SR spomedzi kandidátov navrhnutých vládou. Uchádzači absolvujú verejné vypočutie a hodnotenie komisie, do ktorej navrhuje po jednom členovi prezident, vláda, verejná ochrankyňa práv, Rada pre štátnu službu a poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti.
Výberová komisia na jar minulého roka z 11 kandidátov odporučila právničku Zuzanu Dlugošovú a úradníčku Moniku Filipovú. Ich nomináciu odobrila aj vláda, v júni 2019 však ani jedna z nich nezískala potrebný počet hlasov. V októbri preto nasledovalo druhé verejné vypočutie, pričom komisia spomedzi deviatich kandidátov vybrala opäť Dlugošovú a analytika Najvyššieho kontrolného úradu Martina Rajňáka. Poslanci Národnej rady SR však neboli schopní zvoliť ani jedného z nich.
