Kliknite sem, ak sa vám graf nezobrazuje správne.
Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →
BRATISLAVA. Traja pacienti sú na jednotke intenzívnej starostlivosti a žiadny z 336 pacientov infikovaných novým koronavírusom nepotrebuje umelú pľúcnu ventiláciu.
Nikto zatiaľ oficiálne ani nezomrel. Je to obraz stavu epidémie ochorenia Covid-19 u nás na 24. deň odkedy bol 6. marca identifikovaný prvý pacient.
Slovensko patrí vďaka nízkemu počtu nakazených a zanedbateľnému počtu ťažko chorých pacientov medzi krajiny, v ktorých má epidémia nového koronavírusu veľmi mierny priebeh.
Vyplýva to z porovnania našich údajov s tromi podobne veľkými krajinami - Českou republikou, Maďarskom a so Slovinskom. Spomedzi týchto troch krajín má v prepočte na milión obyvateľov menej nakazených len Maďarsko.
Za miernym priebehom epidémie vidia odborníci, ktorých denník SME oslovil, hlavne to, že sme veľmi skoro prijali prísne opatrenia a obyvatelia Slovenska ich disciplinovane dodržujú. Za veľké pozitívom považujú aj to, že nosenie rúšok na verejnosti sa u nás stalo samozrejmosťou.
Napriek doterajšiemu pozitívnemu priebehu experti tvrdia, že dôvod na oslavu je predčasný a ak chce Slovensko poraziť epidémiu bez väčších strát, musí pokračovať v rešpektovaní týchto tvrdých obmedzujúcich opatrení.
Aj ministerstvo zdravotníctva ďalej počíta s prognózou, podľa ktorej by k vyvrcholeniu epidémie malo prísť na prelome júna a júla. Oproti prvým predpovedným modelom by sa však vírusom malo nakaziť menej ľudí.
Kliknite sem, ak sa vám graf nezobrazuje správne.
Tvrdé, ale účinné
"Ak je epidémia rozložená na dlhšie časové obdobie a je málo infikovaných, priebeh zvykne byť miernejší," vysvetľuje aktuálnu situáciu šéf Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška.
Súhlasí to aj s modelom, ktorý prezentoval 17. marca šéf Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) ministerstva zdravotníctva Martin Smatana.
V modeli vývoja ochorenia, ktoré vtedy predstavil, mal efekt opatrení, ktoré Slovensko prijalo v prvej polovici marca, za následok fakt, že epidémia bude u nás trvať najmenej tri mesiace, ale s nízkym počtom nakazených a ťažko chorých. Vyvrcholenie sa očakávalo až 23. júna.

"Prijali sme veľmi skoro a veľmi prísne opatrenia. Ich efekt sa ukazuje až teraz," hovorí Zuzana Krištúfková, vedúca Katedry epidemiológie na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Ako jedno z prvých a kľúčových opatrní bol zákaz verejných podujatí, ktorý platil už na štvrtý deň od prvého prípadu nákazy. Napríklad v Slovinsku sú stále povolené zhromaždenia, na ktorých je menej ako sto ľudí.
Aj iné opatrenia sme v porovnaní so spomínanými krajinami prijali veľmi skoro. Napríklad na siedmy deň sme zatvorili hranice, bary a krčmy a na desiaty školy. Na rozdiel od nás Česko zatvorilo hranice až po vyše dvoch týždňoch, na 16. deň.
"Podarilo sa nám zabrániť začiatku búrlivej epidémie, takú ako majú napríklad v Taliansku," vysvetľuje Jarčuška, čo spôsobili tieto včasné a prísne opatrenia.
Známy infektológ považuje za kľúčové aj to, že sa nákaza nového koronavírusu nedostala do domovov sociálnych služieb, kde žijú najmä seniori. Vo veku nad 65 rokov sú najohrozenejšou skupinou. Vo veku nad 70 rokov až u 43 percent má podľa prognózy IZP ochorenie veľmi vážny až život ohrozujúci priebeh.
"Hneď od začiatku sa apelovalo na rizikovú populáciu," hovorí v tejto súvislosti Mária Avdičová, šéfka epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Aj vďaka tomu, že sa doteraz podarilo ochrániť seniorov pred nákazou "máme väčšinu nakazených ľudí v relatívne dobrom veku", dopĺňa popredný infektológ. Vyplýva to aj zo štatistík ministerstva zdravotníctva. Medzi nakazenými sú najmä ľudia v strednom a mladom veku. U nich má ochorenie zvyčajne mierny priebeh.
"Pozitívom je, že sa vírus zatiaľ nedostal ani do marginalizovaných skupín rómskych komunít," pokračuje Jarčuška. Doteraz sa objavilo iba jediné podozrenie v takejto komunite pri Gelnici, po testoch sa však nepotvrdilo.

Slovensku však podľa šéfa Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied Juraja Kopáčka mohlo pomôcť aj to, že v porovnaní s Českom alebo Rakúskom nie je tak turisticky atraktívne. "Čo môže súvisieť s nižším počtom prinesených prípadov a naopak možno menej obyvateľov vycestovalo v kritickom období do cudziny," dodáva.
Šéf spoločnosti slovenských infektológov za doterajším miernym priebehom ochorenia Covid-19 vidí aj pomerne veľkú disciplinovanosť obyvateľov Slovenska, ktorí sa väčšinovo snažia dodržiavať obmedzujúce opatrenia.
Kľúčové bolo podľa neho aj to, že ľudia začali masívne nosiť rúška. "Rúško výrazne znižuje množstvo vírusu, ktoré sa uvoľňuje do okolia a ak sa aj niekto nainfikuje, tak tým, že dostane menšiu dávku, je aj priebeh ochorenia miernejší," vysvetľuje Jarčuška.
Ešte sme nevyhrali
Napriek doterajšiemu pozitívnemu vývoju všetci oslovení odborníci varujú pred prílišným optimizmom.
Šéfka banskobystrickej epidemiológie Avdičová hovorí, že z tohto nateraz pozitívneho vývoja ochorenia Covid-19 je ešte predčasné robiť nejaké závery.
"Aby prijaté opatrenia boli naozaj účinné, mali by sme ich dodržiavať ďalších štrnásť dní. Minimálne. Treba naozaj vydržať," povzbudzuje Krištúfková.
"Bude dôležité, aké opatrenia sa prijmú v najbližšom čase, napríklad aj počas veľkonočných sviatkov, a aký bude celkový pohyb obyvateľstva," hovorí šéf virologického ústavu Kopáček. "Toto môže mať významný vplyv na ďalšie šírenie či, naopak, tlmenie nákazy," dodáva.
Je podľa neho si treba uvedomiť, že "na Slovensku sme vrchol epidémie ešte nedosiahli, takže tieto priaznivé čísla v chorobnosti a úmrtnosti sa budú meniť".

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) v pondelok povedal, že vrchol epidémie stále aj podľa aktualizovanej prognózy vychádza na 110. deň od 15. marca, keď boli oznámené masívne obmedzujúce opatrenia. Vychádza to na začiatok júla.
Avšak oproti prvej prognóze z polovice marca by namiesto desiatich mali byť nakazené len tri percentá obyvateľov Slovenska.
"V tomto bode budeme potrebovať zabezpečiť ventiláciu pre tisíc ľudí. Okolo 7000 ľudí bude hospitalizovaných so závažnejšími príznakmi tohto ochorenia,“ povedal Krajčí na tlačovke.
Hoci šéf IZP v polovici marca povedal, že aktualizovanú prognózu budú pravidelne zverejňovať, zatiaľ sa tak nestalo. Minister zdravotníctva včera naznačil, že to závisí od rozhodnutia premiéra Igora Matoviča (OĽaNO).
Čo robili Česi, Maďari a Slovinci ?
Česká republika pred zachytením prvého prípadu otestovala dvesto ľudí s negatívnym výsledkom. Prvého marca laboratória zachytili prvé tri prípady infikovaných, všetky s cestovateľskou históriou v Taliansku. Už na konci januára Česká vláda prestala vydávať víza občanom Číny a následne zrušila všetky priame letecké spojenia. Na 10. deň však uzavrela školy s výnimkou materských škôl a zakázala verejné podujatia nad 100 ľudí. O dva dni neskôr obmedzuje štát otvorenie krčiem a reštaurácií do ôsmej večer a verejné podujatia sa môžu konať len s účasťou do 30 ľudí. Na 15 deň vláda zavádza celoštátnu karanténu. Česi môžu vychádzať z domu len do práce, k lekárovi, na nákup a v iných nevyhnutných prípadoch. Krajina v tom čase evidovala 383 pozitívnych prípadov.
Maďarsko sa od diagnostikovania prvého prípadu sústredilo na čiastkové obmedzenia. Kedže prvé dva prípady nákazy v Maďarsku diagnostikovali u študentov z Iránu, vláda Viktora Orbána na tretí deň prestala udeľovať víza občanom Iránu. Po piatich dňoch zakázala všetky lety zo severného Talianska, tretím potvrdeným prípadom bol 69 ročný britský občan pravidelne cestujúci medzi Milánom a maďarským mestom Debrecín. Po týždni Maďari zakázali vstup do krajiny prichádzajúcim z Číny, Južnej Kórei, Talianska a Iránu okrem maďarských občanov, ktorí sa museli podrobiť dvojtýždennej domácej karanténe. Podobne ako v Českej republike, aj Maďarsko len pomaly obmedzovalo verejné podujatia, keď ich po siedmom dni od prvého potvrdeného prípadu v krajine limitovalo na maximálnu účasť 100 ľudí, ak sa podujatie koná v interiéri, 500 ak pod holým nebom. Reštaurácie a kaviarne nie sú v Maďarsku zatvorené dodnes. Nemôžu byť ale otvorené dlhšie ako do tretej popoludní.
Prvým prípadom v Slovinsku bol cestujúci, ktorý priletel z Maroka so zastávkou v Taliansku. Ostatní z prvých infikovaných majú tiež spojenie s Talianskom, ktoré priamo zo Slovinskom susedí. Slovinci na tretí deň reagovali zákazom podujatí nad 500 ľudí, o dva dni neskôr bola hranica znížená na 100 ľudí. Šesť dní od prvého prípadu zakázali lety zo štyroch rizikových krajín (Čína, Južná Kórea, Irán a Taliansko) a o dva dni neskôr Slovinsko zatvorilo školy. Na desiaty deň v krajine nastupuje nová vláda a tá o 24 hodín neskôr zatvára všetky reštaurácie a bary. Slovinsko svoje hranice plne nezavrelo, okrem priechodov s Talianskom.
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19

- 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť
- Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk?
- Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?

Beata
Balogová
