Bratislava 28. mája (TASR) - Rozhodnutie opustiť vojnový slovenský štát a odletieť s ďalšími siedmimi pilotmi do Poľska nikdy neoľutoval vojnový veterán Imrich Gablech.
Obyvateľstvo prvej Československej republiky bolo podľa neho vychovávané vo vlastenectve. "My sme to mali v krvi, vernosť štátu, vernosť republike. Preto keď okupovali Nemci Čechy a Moravu, Slovensko sa stalo samostatným štátom, my sme s tým nesúhlasili," vyznal sa dnes už 90-ročný pán, ktorý sa stále cíti byť Čechoslovákom. Za dezerciu zo slovenskej armády ho vojenský súd odsúdil na doživotie.
Po porážke Poľska prešiel letec viac ako dvojročnú strastiplnú cestu pracovnými tábormi v Rusku. "V zajatí to bolo veľmi kruté. Ťažká robota, podmienky pod psa, úplne neľudské. Štyrikrát som oslepol od hladu a podvýživy, vážil som 40 kg," zaspomínal si Gablech. Zakaždým ho však zachránila polievková lyžica rybieho tuku, podlomené zdravie však zostalo.
Až v roku 1942 sa podarilo Gablechovi dostať do Veľkej Británie, kde nastúpil do radov Royal Air Force. "Prihlásil som sa k našim československým jednotkám. Odlietal som 52 hodín," priblížil pilot. Objavili sa však zdravotné problémy, jednak so zrakom a neskôr prišli aj žalúdočné vredy. "Tak som chodil od jednej lekárskej komisie k druhej, až nakoniec padlo rozhodnutie: vyradený z lietajúceho personálu." "Ľutoval som, že ma vyradili z lietania, pretože to bol môj život a naraz koniec," netají ani po rokoch veterán sklamanie. Dostal sa tak medzi pozemný personál a nastúpil ako letiskový kontrolór.
V Británii, ďaleko od vlasti, sa dočkal aj konca vojny. Domov prišiel 25. augusta 1945. Rok slúžil v Prahe a potom ho preložili do Havlíčkovho Brodu, kde žije dodnes. Podobne ako iných účastníkov odboja aj jeho časom prepustili do zálohy a mal problém nájsť si prácu. "Štyrikrát ma vyhodili zo zamestnania, štyrikrát z bytu. Na týždeň som bol zatvorený," opísal skúsenosti s komunistickým režimom Gablech. Plne ho rehabilitovali až v 90. tych rokoch minulého storočia.
Svoje kroky a rozhodnutia počas druhej svetovej vojny však nikdy neoľutoval. "Keby sa tie pomery opakovali znova, tak by som urobil to isté, čo som urobil vtedy. To je v nás, vo všetkých letcoch to bolo zakorenené," ukončil svoje rozprávanie plukovník vo výslužbe.
