NR SR je dejiskom neustáleho prúdu obvinení, urážok a satirických pripomienok. To núti televízneho diváka chtiac-nechtiac do úsmevu. (Sú veru okamihy, keď sa bavím lepšie ako pri sledovaní zábavných relácií a prítomní v rokovacej sále asi tiež.) Krátko nato počúvam veci, ktorým vôbec nerozumiem. Niežeby som bola taká negramotná, ale sú záležitosti, ktoré hádam na rokovanie NR SR vonkoncom nepatria. Vytvára to dojem ľudského holubníka, a nie významné dianie z politicky najvýznamnejšej miestnosti v republike. Vtedy mám pocit, že sa rozplačem… Keď sa dostanú na rad netalentovaní rečníci a vyznávači siahodlhých prázdnych prejavov o ničom, ktorých je drvivá väčšina, človeku oťažejú viečka a otupený zaspáva. Výstupy našich politikov by zaiste nabrali na kvalite, keby spolupracovali s nevyhnutnou „pani Stručnojasnou“.
Svojím spôsobom je teda sledovanie súčasného zasadania NR SR mimoriadne zdravé. O smiechu sa hovorí, že je najlepším liekom. Plač uvoľňuje emócie a vnútorné napätie, čím sa znižuje riziko infarktu a iných ochorení, a čože je nad regenerujúci spánok?! Bolo by to všetko v poriadku, až na to, že NR SR, jej predstavitelia a ich rokovania by sa hádam mali vyznačovať inými účinkami.
MARTINA DRATVOVÁ,
Martin
