BRATISLAVA. Keď Miroslav Marček prvýkrát prehovoril na verejnosti, bolo to v januári pred senátom špecializovaného súdu, kde opísal, ako zastrelil Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú vo Veľkej Mači. Hovoril stroho, monotónnym hlasom bez emócií.
„Zasiahol som ho do hrude. V kuchyni som trafil aj ju,“ povedal Marček.
Obšírnejšie sa rozhovoril len vtedy, keď opisoval, ako aj so šoférom, bratrancom Tomášom Szabóom upravovali náboje, aby ranu pri výstrele nebolo tak veľmi počuť.
Minúta po minúte: Marčeka odsúdili za vraždu Kuciaka na 23 rokov Čítajte Dokumenty z vyšetrovacieho spisu ukazujú, že takýto bol Marček vždy. Tichý, uzavretý muž, ktorý to vedel so zbraňami, ale inak mal v živote problémy. Nemal veľa kamarátov, po prepustení z armády bol bez stabilného zamestnania, žil na dlh a v podnikaní sa mu nedarilo.
Aj jeho nadriadení zo súkromnej bezpečnostnej organizácie Neptune Maritime Security, ktorá Marčeka zamestnávala, aby chránil pred pirátmi zaoceánske lode, o ňom hovorili ako o bezproblémovom, ale veľmi tichom človeku.
„Často má len krátke odpovede, niekedy povie len jedno slovo a pokrčí plecami, pričom absolútne neudržiava očný kontakt,“ napísal o Marčekovi jeho nadriadený do správy z tréningu na Červenom mori.
Dokumenty získala medzinárodná sieť investigatívnych novinárov Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP.org) a sprístupnila ich slovenským médiám. Pochádzajú z vyšetrovania vraždy.
Marček sa okrem vraždy vo Veľkej Mači priznal aj k lúpežnej vražde podnikateľa Petra Molnára z Kolárova v decembri 2016. Marček pri nej Molnárovi prikázal, aby si ľahol na zem, postavil sa nad neho a potom mu dvakrát strelil do hlavy. „Pre istotu, rana istoty," povedal o druhom výstrele Marček na súde.
