BRATISLAVA. Sudcom odchádzajúcim do penzie môžu súdy vyplatiť desaťtisíce eur.
Výška takzvaného „odchodného“ vyplýva zo zákona o sudcoch a prísediacich a konkrétna suma závisí aj od toho, za akých okolností sudca odchádza.
Zákon neuzavreté prípady nezohľadňuje
Šesť Kočnerových sudcov v utorok odstavili. Siedma je stále v talári Čítajte Ten, kto odíde z talára nedobrovoľne, teda na základe odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu, nemá podľa zákona na štedrú odmenu nárok. Bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR Jarmila Urbancová, hoci je obvinená z viacerých trestných činov, však „odchodné“ dostala.
Zistiť presnú výšku vyplatenej sumy je ale pri konkrétnych menách prakticky nemožné, pretože informácie podliehajú ochrane osobných údajov.
„Výšku odchodného vo vzťahu ku konkrétnemu sudcovi nie je z dôvodu ochrany osobných údajov bez jeho súhlasu možné sprístupniť,“ odpovedalo Ministerstvo spravodlivosti SR.
Sudcom je odchodné vyplácané jednorázovo, a to spoločne s poslednou výplatou.
Osobitný prípad tvoria v tejto súvislosti obvinení sudcovia, na ktorých ale legislatíva nepamätá.
Zákon v danej situácii uvádza výlučne možnosti právoplatného odsúdenia či rozhodnutia disciplinárneho senátu.
Prakticky tak majú obvinení sudcovia popri nároku na dôchodok právo aj na takzvané odchodné. Podobne obstála pri odchode z justície aj Urbancová , ktorú vyšetrovateľ obvinil spoločne s ďalšími dvanástimi kolegami 11. marca z viacerých trestných činov.
Informáciu potvrdila pre agentúru SITA hovorkyňa súdu Alexandra Važanová. Pri výpočte sa navyše vychádza zo základného platu, ktorý je na najvyššom súde a Špecializovanom trestnom súde najväčší.
Desaťtisíce eur pre odchádzajúcich sudcov
Plat sudcov najvyššieho súdu a Špecializovaného trestného súdu je tvorený z 1,3 násobku mzdy poslancov Národnej rady SR.
Pri výplatách prekračujúcich tritisíc eur v parlamente si tak sudcovia prilepšia mesačne takmer o štyritisíc eur.
Ak sa teda počíta odchodné zo spomínanej mzdy a sudca v justícii odpracoval viac ako 25 rokov, môže mu pri odchode byť vyplatená celková čiastka presahujúca 30-tisíc eur.
O niečo „horšie“ sú na tom sudcovia okresných či krajských súdov, kde sú zárobky nižšie. Nárok na odchodné a starobný či iný dôchodok však majú všetci sudcovia, ktorí odchádzajú z justície, a odpracovali aspoň päť rokov.
„Pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok patrí sudcovi odchodné vo výške základného platu, ak funkciu sudcu vykonával najmenej päť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu do dosiahnutia 20 rokov výkonu o 20 percent základného platu a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie až do dosiahnutia 24 rokov výkonu o 50 percent základného platu sudcu. Za 25. rok a za každý ďalší skončený rok výkonu sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu sudcu,“ uviedol tlačový odbor rezortu spravodlivosti na otázky agentúry SITA.
V praxi tak funguje pravidlo, že čím dlhšie sudca pôsobil v talári, tým je výška odchodného štedrejšia.
Sudcovia môžu po splnení všetkých náležitostí začať pracovať najskôr ako 30-roční. Dôchodkový vek je aktuálne stanovený na 65 rokov, pričom viacero z nich pôsobí často v justícii aj dlhšie.
Príkladom toho je aj dlhoročný šéf Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Juraj Sopoliga.
Ten odišiel zo súdnictva len nedávno, od roku 1980 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach.
V jeho prípade sa tak môže výška odchodného pohybovať v desaťtisícoch eur.
Sopoliga je známy aj tým, že podporoval časť sudcov pri takzvaných diskriminačných žalobách.
Prvé z nich sa objavili v roku 2007. Sudcom sa vtedy „nepáčili“ príplatky v približnej výške 3-tisíc eur, ktorými chcel parlament motivovať k práci na Špecializovanom trestnom súde.
Meno Sopoligu sa spomínalo aj v súvislosti s podporou pomerov v justícii počas pôsobenia Štefana Harabina.
