Náčelník Powhatan dáva pokyn a indiánski bojovníci pristupujú. V rukách nesú bojové kyjaky. Sú to strašné zbrane a majú nimi rozdrviť lebku belošského väzňa, rytiera Johna Smitha.
Okamih hrôzy sa blíži, no v poslednej chvíli sa ozve ženský výkrik. Pred obetovaného väzňa skáče mladá indiánska kráska, princezná Pocahontas, padá na kolená a srdcervúco volá: „Zabite radšej mňa!“ Líca jej horia, je doňho zaľúbená.
Otec Powhatan ju vyslyší a rytiera prepustí. Happyend vrcholí, dvaja zaľúbenci si hľadia do očí a John Smith jej hovorí: „Budem s tebou. Navždy.“
A večer pri ohníku, uprostred americkej divočiny, jej rozpráva podivuhodné príbehy, ktoré zažil predtým, než sa spoznali. Sú z ďalekej uhorskej zeme, kde bojoval proti Turkom.
Indiánska princezná počúva s otvorenými ústami o Stoličnom Belehrade, o rytierskych turnajoch aj o krásnom erbe, ktorý dostal za chrabrosť.
Kým Pocahontas u nás pozná každé dieťa, spomenutý John Smith je takmer neznámy. Pritom ho s naším regiónom spájajú nevídané dobrodružstvá a príhody. Čo z toho všetkého je pravda?
Stretnutie milencov
Pocahontas a Smith sa znova stretávajú o rovných desať rokov po ľúbostnej romanci. Udeje sa to v roku 1617 už nie v Amerike, ale na anglickej pôde.
Bola že to veľká paráda! Celý Londýn bol unesený! Do mesta zavítala indiánska princezná, zúčastňovala sa na plesoch, stretávala sa aj s kráľom - a opäť aj s drahým Johnom Smithom. Ako sám spomínal, „odvrátila sa, zakryjúc tvár, aby nebolo vidieť, ako ju to potešilo“.
Pocahontas sa medzitým vydala, šťastlivcom bol istý John Rolfe, takisto kolonista. Mala aj nové meno Rebecca, sobášili sa v Jamestowne, prvej anglickej kolónii v Severnej Amerike. Rebecca Rolfová teraz už nosila nielen manželovo meno, ale aj elegantné dámske šaty a módny klobúčik. Na dobovej rytine hrdo drží bradu podľa vzoru kráľovien a v ruke má pštrosie perá.
