BRATISLAVA. Vláda na svojom prvom rokovaní 21. marca schválila uznesenie, na základe ktorého mal premiér Igor Matovič (OĽaNO) do 13. apríla predložiť na rokovanie vlády návrh programového vyhlásenia vlády.
Zatiaľ tak neurobil, no pred sviatkami avizoval, že návrh predloží na najbližšie rokovanie vlády. To sa koná v utorok o 14.00 h.
Parlament začne rokovať o programovom vyhlásení vlády na budúci týždeň v pondelok, povedal agentúre SITA predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár.
Vláda si ani nemusí stanoviť termín
Ústavný právnik a poradca prezidentky Zuzany Čaputovej Peter Kubina pre agentúru SITA uviedol, že vláda tým nič neporušila, pretože vládne uznesenia sú internými dokumentmi, ktoré sa môžu podľa potreby meniť.
Desať rokov sporov aj spolupráce. Taký bol doteraz vzťah Sulíka a Matoviča Čítajte Kubina zdôraznil, že vláda je povinná do 30 dní od svojho menovania predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Vyplýva to z Ústavy Slovenskej republiky.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu Igora Matoviča, ktorú tvoria hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina a strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí 21. marca.
„Pokiaľ členovia vlády prijali len vládne uznesenie, dokedy tak urobia, tak ide o interný dokument, ktorý podľa potreby môžu meniť,“ vysvetlil ústavný právnik.
Doplnil, že vláda ani nemá povinnosť stanovovať si nejaký termín, dokedy programové vyhlásenie predloží. „Môžu na tom priebežne pracovať a v tridsiaty deň s programovým vyhlásením predstúpiť pred parlament,“ dodal.
Vláda je zodpovedná parlamentu
Programové vyhlásenie vlády vychádza z programových priorít strán tvoriacich vládnu koalíciu, na ktorých sa vopred dohodli lídri koalície. Býva rozdelené do viacerých oblastí.
Napríklad programové vyhlásenie vlády, ktorú v roku 2016 vytvorili strany Smer - sociálna demokracia (Smer), Slovenská národná strana (SNS) a Most-Híd, bolo založené na posilnení spoločenskej a politickej stability; pružnom reagovaní na príležitosti a negatíva vonkajšieho prostredia; plynulom pokračovaní v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny; prehĺbení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Slovenska a posilnení úlohy štátu a ochrany verejného záujmu.
To, že je vláda zodpovedná parlamentu, je jedným zo základných znakov parlamentnej demokracie na Slovensku. Národná rada jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.
„Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery. Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde,“ píše sa v ústave.
Parlament môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády, v takom prípade ho z funkcie odvoláva prezident republiky.
