BRATISLAVA. Slovensko si pravidlá na čerpanie financií z Operačného programu Kvalita životného prostredia nastavilo tak, že podmienky nesplní prakticky nikto.
V rozhovore pre portál euractiv.sk to povedal ornitológ Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS/Birdlife).
Diaľnice namiesto ochrany prírody
Podľa Ridzoňa sa ochrana prírody na Slovensku nikdy nebrala vážne a striktné nastavenie pravidiel na čerpanie eurofondov pôsobí tak, akoby štát ani nechcel peniaze čerpať na ochranu prírody a rátal s ich neskorším presunutím na iné projekty, napríklad na dostavbu diaľnic.
Ornitológ vysvetľuje, že ak má niektorá organizácia záujem o čerpanie eurofondov, musí najprv pripraviť projekt. Administratívne kritériá sú však nastavené oveľa prísnejšie, než požaduje Európska únia (EÚ) a prakticky ich nie je možné splniť.
„Keď žiadate projekt na výstavbu kanalizácie, nepotrebujete súhlas všetkých vlastníkov. To je logické, pretože na Slovensku je niekedy aj niekoľko stoviek podielnikov na jednej malej parcele, mnohí vlastníci sú neznámi, nie je preto možné mať súhlas od každého. Pri ochrane biodiverzity to je ale podmienka. Ak nemáte súhlas vlastníkov, nemôžete projekt vôbec podať. Aj z toho dôvodu zostalo veľa nevyčerpaných prostriedkov,“ povedal pre euractiv.sk Jozef Ridzoň.
Bezzubé vyhlášky
Odborník vidí problém aj v pravidlách ochrany prírody, ktoré sú často dané na papieri, no nie sú zavádzané do praxe. Ide napríklad o programy starostlivosti o chránené vtáčie územia (CHVÚ), ktoré mali zaviesť jasné zásady využívania územia.
„Tým, že sa vyhlasovali CHVÚ územia v rôznych etapách a politických situáciách, postupne klesala ambícia reálne zlepšiť stav vzácnych druhov priamo vyhláškami. Postupne sa po tlaku lesníckych organizácii aj z týchto niekoľkých jednoduchých obmedzení zľavilo a vyhlášky ostali bezzubé a chránené územia sa vyhlasovali iba na papieri. To je stav, ktorý stále platí vo väčšine chránených území,“ vysvetlil pre euractiv.sk Ridzoň.
V Nízkych Tatrách alebo Veľkej Fatre preto dodnes nie sú vyčlenené presné lesné porasty, kde by mal byť prísny režim ochrany biotopov a porasty, kde je možné hospodáriť s mierne upravenými postupmi.
Náhodné či obnovné ťažby dreva sa podľa Ridzoňa robia z pohľadu ochrany prírody chaoticky, čím vzácne druhy rastlín a živočíchov trpia. Ornitológ je presvedčený, že ťažba dreva prebieha na Slovensku často na miestach, kde zásahy nie sú potrebné.
Miesta, ktoré by potrebovali hospodárske zásahy lesníkov, naopak, ostávajú bez ťažby. V priebehu rokov tak v krajine zarástli cenné biotopy a pasienky, ktoré sa dnes nedajú využívať na živočíšnu výrobu.
V dôsledku zlého obhospodarovania Slovensko stratilo vzácne druhy, ktoré žili na pasienkoch a teplomilných stráňach. Tým vznikol voči ochrane prírody investičný dlh.
Vzor v Poľsku a Maďarsku
Efektívna ochrana prírody môže podľa Ridzoňa vyriešiť súčasný nesúlad medzi ochranármi a lesníkmi. Ak by Slovensko zmenilo kritériá na čerpanie eurofondov do oblasti ochrany prírody, mohli by zo situácie profitovať aj lesníci.
„V dnešnej kríze je napríklad veľký problém s odbytom dreva a lesníci majú oprávnené obavy o svoju prácu. Na niektoré opatrenia v chránených územiach sú pritom potrební lesníci. Ich práca by mohla byť platená práve z fondov,“ uviedol ornitológ.
Za vzor pre Slovensko považuje Ridzoň spravovanie lesov v Poľsku a Maďarsku, kde národné parky majú svojich lesníkov, zoológov či botanikov.
Ridzoň tvrdí, že efektívna ochrana prírody tak môže zabezpečiť prácu aj pre lesníkov a zároveň dopomôcť k rozvoju regiónov či turistického ruchu.
V Rakúsku alebo Česku je podľa ornitológa dobre vybudovaná turistická infraštruktúra. Ide napríklad o turistické útulne, pozorovateľne vtáctva či prístrešky.
Na Slovensku sa takáto infraštruktúra prakticky nebuduje a to aj napriek tomu, že sa na území Slovenska nachádza niekoľko významných území, ktoré lákajú takýto typ turistov.
