Na 20. storočie sa dá pozerať rôznou optikou, určite to bola éra dovtedy nevídaných krívd, bolesti, trápenia, no aj veľkých činov. A tiež žartovania, hoci často išlo o humor čierny a smiech cez slzy.
Skutočne nová éra, za ktorú môžeme 20. storočie považovať, sa začala až v roku 1914. Prvými výstrelmi tzv. veľkej vojny, konfliktu, ktorý pochoval stáročné monarchie, kreoval modernú spoločnosť a priniesol utrpenie miliónom vojakov a civilistov.
Všetky bojujúce štáty zapájali do vojnového kolotoča aj svoje kancelárie propagandy, noviny napr. uverejňovali karikatúry zosmiešňujúce tú druhú stranu. Tieto kresby však často vyjadrovali skôr primitívne vášne a nenávisť.
No obyčajní vojaci z bahna a špiny bojísk poznali realitu každodenného strachu o život a humor bol neraz ich jediným prostriedkom, ako sa nezblázniť.
Futbalové útoky na západnom fronte
Vojnový veterán a autor medzi historikmi cenenej knihy Veľká vojna a moderná pamäť Paul Fussell považoval prvú svetovú vojnu za čas irónie a čierneho humoru. I preto, že vojaci zjednodušene, no citlivo vnímali, že masy hynú pre smrť dvoch ľudí – arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho manželky, pre väčšinu z nich postavy úplne bezvýznamné.
Humor bol spôsobom, ako si zachovať aspoň trocha normálnosti v tom nekončiacom odlúčení a striedaní extrémneho nebezpečenstva a extrémnej nudy. Napríklad všade vybuchujúce granáty dostávali rôzne prezývky, Francúzi ich volali hrnce na varenie a Angličania podľa slávneho boxera ťažkej váhy Jacka Johnsona.
