BRATISLAVA. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) pri príležitosti Dňa Zeme spúšťa petíciu na záchranu vnútrozemskej delty Dunaja.
V tlačovej správe o tom informovala Andrea Froncová zo združenia BROZ.
Vnútrozemskú deltu Dunaja tvoria ramená rieky, ktoré ústia do Vodného diela (VD) Gabčíkovo. Ramená Dunaja sú závislé od množstva vody, ktoré do nich VD Gabčíkovo vpúšťa.
Z vodného diela tečie menej vody
Ochranári tvrdia, že množstvo vody, ktoré je do ramien vpúšťané, je neustále znižované. V dôsledku takýchto opatrení preto hrozí narušenie ekosystému riečnych ramien.
Množstvo vody vypúšťanej z VD Gabčíkovo do ramien Dunaja závisí od manipulačného poriadku VD Gabčíkovo.
Elektráreň v Gabčíkove bola projektovaná na prepúšťanie 234 metrov kubických vody za sekundu.
Podľa ochranárov takéto množstvo vody VD Gabčíkovo nikdy neprepúšťalo. V roku 2000 bol prietok vody pre simulované záplavy stanovený na 165 metrov kubických vody za sekundu.
V roku 2015 bol znížený na 90 metrov kubických za sekundu a v súčasnosti je v platnosti prietok 60 metrov za sekundu.
Samotné znenie platného manipulačného poriadku upustilo od termínu „simulovaná záplava“ a nahradilo ho termínom „zvýšený prietok“. Pre správne fungovanie ekosystému ramien Dunaja je však potrebné vykonávať práve simulované záplavy, teda vypustenie takého množstva vody, ktoré dvihne hladinu rieky.
Ramenná sústava Dunaja trpí
Obmedzenia v doprave a priemysle pomohli ovzdušiu aj vode Čítajte Rieka sa lokálne vyleje zo svojich brehov, čím pomáha fungovaniu ekosystému a udržaniu prirodzenej rovnováhy.
Pri prietoku 60 metrov kubických vody za sekundu sa však podľa ochranárov nedokáže rieky vyliať a zabezpečiť záplavu priľahlého lužného lesa.
Manipulačný poriadok stanovuje počas zimy prietok vody na 20 kubických metrov za sekundu, v lete na 30 kubických metrov za sekundu. To predstavuje menej ako 1,5 percenta vody, ktorá pretečie Dunajom.
BROZ uvádza, že v dôsledku týchto zmien ramenná sústava Dunaja trpí čoraz väčším nedostatkom vody a jej dynamiky.
Ekologický význam lužných lesov
Obracia sa preto na ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) so žiadosťou o zabezpečenie zmien dočasného manipulačného poriadku pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros na území SR.
„V petícii rovnako žiadame, aby bola posledným zvyškom vnútrozemskej delty Dunaja na území Slovenska poskytnutá náležitá ochrana, pretože nesúhlasíme so spôsobom, ako sa štát stará o prírodné hodnoty našej najväčšej sústavy mokradí a nakladá s vodou v nej,“ uvádza BROZ v tlačovej správe.
Dodáva, že mokrade a lužné lesy sa významne podieľajú na zachytávaní emisií skleníkových plynov a ich zachovávanie je pre boj s klimatickými zmenami kľúčové.
Mimovládky vyzvali vládu na podporu zelenej obnovy Európy Čítajte Petíciu za niekoľko hodín od spustenia podpísalo vyše 300 ľudí, po vyzbieraní dostatočného množstva podpisov ju ochranári plánujú predložiť ministrovi životného prostredia.
BROZ vznikol v roku 1997. Vo svojej činnosti sa zameriava na praktickú ochranu prírody a podporu trvalo udržateľného rozvoja v oblasti západného Slovenska.
Svoje aktivity uskutočňuje najmä v chránených územiach Natura 2000. Tie súvisia s obnovou vzácnych prírodných území a vytváraním vhodných podmienok pre chránené druhy rastlín a živočíchov.
Pri svojej činnosti BROZ vychádza z doterajších skúseností a tradícií slovenského a bratislavského dobrovoľného ochranárstva.
