BRATISLAVA. Vláda a Ministerstvo kultúry (MK) SR nevylučujú zmeny v prípade existencie Literárneho fondu, Hudobného fondu a Fondu výtvarných umení.
Činnosť i financovanie týchto verejnoprávnych umeleckých fondov, zriadených zo zákona, chcú podľa programového vyhlásenia vlády (PVV) zosúladiť s potrebami kultúrnej obce.
Hovoria o nezastupiteľnej úlohe
Riaditelia umeleckých fondov rešpektujú zámer, hovoria však o nezastupiteľnej úlohe inštitúcií.
"Existujúci systém prejde procesom evaluácie a následne na základe dlhodobých potrieb kultúrnej obce vláda SR prehodnotí ich ďalšie fungovanie v súčasnej podobe, prípadne ich reorganizáciu," uvádza sa v zámere, týkajúcom sa umeleckých fondov v PVV.
Riaditeľ Hudobného fondu (HF) Matúš Jakabčic považuje za prirodzené a správne zaoberať sa otázkami, ktoré súvisia s fungovaním akýchkoľvek verejnoprávnych, alebo aj štátnych inštitúcií, teda i verejnoprávnych umeleckých fondov.
Sám poukazuje napríklad na to, že spolu s ďalšími členmi Rady HF a mnohými umelcami by uvítal nahradenie dvojpercentných príspevkov, ktoré tvoria približne pätinu rozpočtu HF, inými zdrojmi.
"HF spĺňa funkcie, ktoré sú potrebné a v niektorých prípadoch nezastupiteľné, ako napríklad prevádzka najväčšieho notového archívu diel slovenských skladateľov, ktorá umožňuje ich koncertné uvádzanie, vydávanie nôt a CD slovenskej hudby a iné," pripomenul Jakabčic.
Financovanie kultúrnej oblasti
Zvýraznil zásady transparentnosti, efektívnosti a hospodárnosti, ktorými sa HF riadi a ktorých dodržiavanie dozoruje Rada HF, zostavená z popredných umelcov jednotlivých žánrov.
"Keďže HF funguje na základe týchto princípov, som presvedčený, že reorganizáciu nepotrebuje. Samozrejme by umeleckej obci pomohlo, ak by mal fond viac prostriedkov, ktoré by pri nezmenených nákladoch mohol použiť na priamu aj nepriamu podpornú činnosť," poznamenal riaditeľ HF.
Šéf Fondu výtvarných umení Vladimír Palečka si myslí, že fondy vhodne dopĺňajú celkové financovanie kultúrnej oblasti.
"Prostredníctvom ich podpornej činnosti vzniklo za posledné desaťročia nepredstaviteľné množstvo umeleckých diel," skonštatoval. Ak by fondy nemali možnosť získavať a následne rozdeľovať príspevky, malo by to podľa neho negatívny dosah na podporu umelcov.
"Náš fond napríklad za obdobie od roku 1991 vybral na jedno a dvojpercentných príspevkoch vyše štyri milióny eur, ktoré boli prostredníctvom umeleckých zoskupení výtvarníkov, architektov a teoretikov transparentne a podľa ich požiadaviek rozdeľované. Z pohľadu dnešnej situácie si neviem predstaviť, kto by pri prípadnom zrušení fondov výpadok nahradil," uviedol Palečka pre TASR.
Hospodárenie fondov
Súčasný model umeleckých fondov považuje za vyhovujúci i vzhľadom na to, že ich činnosť je zameraná na odlišné sféry činnosti a nedochádza tak k nežiaducej duplicite pri podpornej činnosti.
Umelecké verejnoprávne fondy sú zriadené zákonom na podporu tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti v oblasti slovesného a audiovízneho umenia, hudby a výtvarného umenia.
Základom hospodárenia fondov sú príspevky príjemcov autorských odmien a odmien výkonných umelcov, ďalšími príjmami sú dary, dotácie či príjmy z vlastného podnikania.
TASR požiadala o stanovisko aj zástupcov Literárneho fondu.
