BRATISLAVA. Školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny musia byť schopné konkurovať školám s vyučovacím jazykom slovenským.
Povedal to pre agentúru SITA splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky.
Kvalita vyučovania
Dodal, že v tejto otázke zohráva zásadnú úlohu aj kvalita vyučovania v týchto školách. Uviedol to v súvislosti s programovým vyhlásením vlády.
Predseda Maďarskej komunitnej spolupatričnosti (MKS) Szabolcs Mózes vo svojom stanovisku, ktoré poskytol agentúre SITA, poznamenal, že posilnenie kvality menšinových škôl je užitočný cieľ, no vytvára dojem, že najväčším problémom je kvalita výučby.
Bukovszky aj Mózes vnímajú vyhlásenie vlády pozitívne, aj keď podľa splnomocnenca niektoré časti obsahujú všeobecné konštatovania oproti iným pasážam.
Mózes je rád, že sa národnostné školstvo stalo súčasťou vládneho programu. Podľa neho jedným z najvýznamnejších prínosov v oblasti menšinového vzdelávania je definovanie národnostného školstva v rámci legislatívy.
Poznamenal však, že časť venovaná menšinovému školstvu je krátka a obsahuje málo konkrétností. „V prvej vete príslušnej kapitoly vláda si stanovuje cieľ posilnenia kvality menšinových škôl. Je to užitočný cieľ, aj keď nie je dostatočne konkrétny, ale zároveň vytvára dojem, ako keby najväčším problémom maďarských škôl bola kvalita výučby,“ poukázal.
Doplnil, že testy a výskumy nepreukazujú výrazný kvalitatívny rozdiel medzi slovenskými a menšinovými školami.
Upozornil na problematiku učebníc
Bukovszky v tomto bode problém nevidí. Reagoval, že školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín musia byť schopné konkurovať školám, ktoré vyučujú v slovenčine. „A v tejto otázke zohráva zásadnú otázku aj kvalita vyučovania v týchto školách,“ uviedol.
Mózes vo svojom stanovisku upozornil na problematiku učebníc. Vysvetlil, že za posledných pätnásť rokov bolo veľmi obtiažne vydávanie učebníc, ktoré odrážajú reálie a históriu Maďarov na Slovensku.
Ako príklady uviedol učebnice dejepisu a zemepisu. Splnomocnenec s daným názorom súhlasí, no podotýka, že vláda na to myslela a vo svojom vyhlásení na to reagovala.
V jazykoch národnostných menšín vyučovalo v školskom roku 2018/2019 vyše 350 materských a viac ako 250 základných škôl, takmer 30 gymnázií a 40 stredných odborných škôl.
Taktiež 28 spojených škôl. Právo učiť sa v materinskej reči mohlo v danom roku využiť na 707 školách vyše 50-tisíc detí.
