BRATISLAVA. Zber triedeného odpadu nie je plne zabezpečený na celom území Slovenska a obce čiastočne suplujú úlohu zberových spoločností a organizácií zodpovednosti výrobcov.
Vo svojej štúdii to uvádzajú analytici Inštitútu environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia.
Podľa nich za to môže tiež absencia minimálneho štandardu služby, na čo Slovensko upozornila aj Európska komisia.
Dostupnejšie kontajnery
Slovensko by malo podľa Inštitútu environmentálnej politiky definovať a povinne vyžadovať zber triedeného odpadu vo vzdialenosti do 150 metrov od bydliska tvorcu odpadu.
Zároveň by malo zabezpečiť obyvateľom adekvátnu infraštruktúru na triedenie, ktorá je v niektorých oblastiach nedostatočná.
Týka sa to najmä sídlisk, prímestských satelitov, lazov, ale aj vymierajúcich obcí.
Dve tretiny obcí v súčasnosti dotujú odpadové hospodárstvo, čo podľa analytikov znižuje motiváciu obyvateľov triediť odpad a navyše je to v rozpore s platnou právnou úpravou.
Preto by mali obce spolu s organizáciou zodpovednosti výrobcov zodpovedať za plnenie cieľov zberu, dodáva Inštitút environmentálnej politiky.
Obce by mali spojiť sily
Analytici odporúčajú obciam, aby sa zlučovali do väčších celkov a vyjednávali tak s organizáciou zodpovednosti výrobcov ako združenie obcí.
„Dnes si väčšina obcí zabezpečuje odpadové hospodárstvo samostatne. Slabá vyjednávacia pozícia voči organizáciám zodpovednosti výrobcov a zberovým spoločnostiam tak vedie k neadekvátnej kvalite služieb. Obstarávanie služieb spoločne je pritom prirodzene nákladovo efektívnejšie,“ uvádza Inštitút environmentálnej politiky v dokumente.
Štúdia tiež radí, aby si obce služby zberu triedeného odpadu zaobstarávali prostredníctvom tendrov.
Práve verejné obstarávanie môže podľa inštitútu zabezpečiť, že firmy podnikajúce so zberom triedeného odpadu poskytnú obciam služby za výhodnejších finančných podmienok.
Na strane zberových spoločností sa nachádza viac ako 85 percent celkových výdavkov v systéme odpadového hospodárstva.
Rakúsky model
Inštitút upozorňuje, že je potrebné zlepšiť stabilitu celého systému odpadového hospodárstva.

V roku 2019 zmenili organizácie zodpovednosti výrobcov približne 400 obcí. Systém, ako je nastavený teraz, tak nedokáže obciam zabezpečiť stabilitu triedeného zberu.
Riešením môže byť aplikácia rakúskeho modelu zdieľania nákladov medzi organizácie zodpovednosti výrobcov, kde sú jednotlivým organizáciám zlosovaním určované regióny a náklady sú vykazované do koordinačného centra, ktoré ich na základe aktuálnych podielov zazmluvnených výrobcov vyrovnáva medzi organizáciám zodpovednosti výrobcov.
Zmluvy medzi samosprávami, zberovými spoločnosťami a organizácie zodpovednosti výrobcov by mali byť podľa analytikov uzatvárané na dlhšie obdobie a okolnosti ich vypovedania musia byť jednoznačné.
Zákonom stanovený minimálny trhový podiel by zase predišiel špekulatívnemu zakladaniu organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré majú problém financovať triedený zber.