BRATISLAVA. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) odvolal riaditeľa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Martina Lakandu.
Informoval o tom Denník N. Riadením inštitúcie zatiaľ oficiálne nikoho nepoveril.
Post ponúkli Uhrinovi
Budaj post šéfa ponúkol bývalému riaditeľovi Národného parku Muránska planina Marcelovi Uhrinovi.
Momentálne pôsobí ako pedagóg na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Uhrin ponuku zvažuje, uvádza Denník N.
Počas vedenia Lakandu uzavrela Štátna ochrany prírody niekoľko podozrivých zmlúv.
Minister tvrdí, že sú už pripravené podania na políciu, aby niektoré zo zmlúv prešetrila.
Podozrivé zmluvy
Dôvodom odvolania Lakandu sú podozrivé zmluvy uzatvorené s Komplexnou centrálnou záchrannou službou (KCZS) v Gabčíkove, informoval Slavomír Held z odboru komunikácie ministerstva životného prostredia. Budaj vyjadril v tejto súvislosti opakované obavy z obchádzania zákona o verejnom obstarávaní.
Na zmluvy medzi Komplexnou centrálnou záchrannou službou upozorňovalo v januári 2020 občianske združenie Prales. KCZS totiž podpísalo v septembri 2019 rámcovú zmluvu so Štátnou ochranou prírody na 850-tisíc eur, predmetom ich spolupráce mal byť monitoring požiarov.
Štátna ochrana prírody a KCZS spolupracovali aj v rokoch 2017 až 2019, podpísanú mali rámcovú zmluvu na rovnakú sumu. Predmetom zmluvy bolo vtedy poskytovanie ochrany prírode. Zmluvu v roku 2017 označil Úrad pre verejné obstarávanie za nezákonnú.
V roku 2017 uzavrela Štátna ochrana prírody s KCZS dvojročnú zmluvu v hodnote 850-tisíc eur. Za uvedenú sumu mala podľa občianskeho združenia Prales chrániť prírodu, teda vykonávať to, čo má vykonávať Štátna ochrana prírody.
Zmluva bola pritom uzatvorená bez verejného obstarávania. Po uzatvorení zmluvy boli preto podané podnety Najvyššiemu kontrolnému úradu a Úradu pre verejné obstarávanie. Najvyšší kontrolný úrad podnet následne postúpil ministerstvu životného prostredia.
Ministerstvo vtedy skonštatovalo, že pochybenia nastali „iba v oblasti účtovníctva“. Úrad pre verejné obstarávanie však zistil, že Štátna ochrana prírody neoprávnene použila zákonnú výnimku z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, nepostupovala podľa tohto zákona a nepoužila postupy zadávania zákaziek podľa zákona.
Zásahy v Gabčíkove
Občianske združenie Prales zároveň upozornilo, že väčšina zásahov KCZS sa uskutočnila v Gabčíkove, kde združenie sídli alebo v jeho blízkom okolí.
„Ak sú štátni ochranári ochotní zaplatiť z vlastného rozpočtu 850-tisíc eur za niečo, čo si vedia zabezpečiť aj vlastnými silami, mali by jednoznačne preukázať, že je to nevyhnutné a efektívne. Ak absolvovali 316 akcií a neboli to len prechádzky, malo by sa to odraziť v počte kontrolovaných osôb, zaevidovaných priestupkov, uložených pokút, zhabaných motoriek či štvorkoliek,“ povedal v januári tohto roka Juraj Vysoký z občianskeho združenia Prales.
Predstavitelia združenia Prales naznačujú, že spolupráca medzi organizáciami spadajúcimi pod rezort životného prostredia a KCZS bola podozrivá a mohlo dôjsť k porušeniu zákona.
„O nezákonnosti postupu pri uzatvorení dohody sme nemali od začiatku najmenšie pochybnosti. A o tom, že ministerstvo životného prostredia pri kontrole nič závažnejšieho neobjaví, tiež nie. Okolnosti totiž svedčia o tom, že niekto na ministerstve má túto mimovládnu organizáciu vo veľkej obľube. Podobné dohody totiž uzatvorila Komplexná centrálna záchranná služba Gabčíkovo aj s ministerstvom zriadeným Slovenským vodohospodárskym podnikom v roku 2017 a v roku 2018. V oboch prípadoch na 900 tisíc eur,“ uviedol v januári Marián Jasík zo združenia Prales.
