BRATISLAVA. Presne pred 24 rokmi (29. apríla 1996) zavraždili vo veku 25 rokov Róberta Remiáša. Jeho vraždu polícia podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Denisy Bárdyovej stále vyšetruje.
"Národná kriminálna agentúra v súčasnosti vedie trestné stíhanie pre trestný čin vraždy a naďalej prebiehajú procesné úkony v rámci vyšetrovania vrátane žiadosti o právnu pomoc. V rámci prebiehajúceho vyšetrovania neboli doposiaľ zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vzniesť obvinenie konkrétnej osobe," vysvetlila pre TASR Bárdyová.
Hovorkyňa zároveň dodáva, že vzhľadom na vyšetrovanie a v záujme naplnenia účelu trestného konania nie je možné poskytnúť žiadne bližšie informácie o stave dokazovania.
Páchateľov zatiaľ nechytili
V kauze vraždy Remiáša nemajú koho obžalovať Čítajte Polícia zároveň pripomína, že z vraždy bolo obvinených v minulosti niekoľko osôb vrátane bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivana Lexu.
Okrem neho bol z vraždy obvinený aj dnes už mŕtvy Imrich Oláh a na doživotie odsúdený Jozef Roháč.
"Na základe rozhodnutia prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava bolo dňa 6. septembra 2006 zastavené trestné stíhanie voči Imrichovi O. a Jozefovi R. Vo vzťahu k obvinenému Ivanovi L. bolo trestné stíhanie zastavené rozhodnutím špeciálneho prokurátora z 21. septembra 2006," doplnila Bárdyová.
Na vražde sa mal podľa pôvodného obvinenia podieľať aj niekdajší bos sýkorovcov Miroslav Sýkora. V čase vznesenia obvinenia údajným páchateľom však už bol roky mŕtvy, a tak ho polícia nemohla stíhať.
Remiáš zomrel 29. apríla v roku 1996 pri výbuchu svojho auta. Bývalý policajt slúžil ako spojka medzi svedkom únosu Michala Kováča mladšieho Oskarom Fegyveresom a niekdajším novinárom Petrom Tóthom.
Poslanci dúfajú, že vraždu vyšetria
Prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej dáva podľa podpredsedu parlamentu (OĽaNO) Gábora Grendela nádej, že aj na prvý pohľad beznádejné prípady sa môžu vyvinúť úplne inak.
Grendel dúfa, že raz sa verejnosť dozvie celú pravdu o Remiášovej vražde.
"Kým ten čas príde, je našou morálnou povinnosťou si dnešný deň pripomínať, aby aj páchatelia, ktorí sa dnes schovávajú niekde v pohodlí svojho pocitu beztrestnosti, vedeli, že na to nezabúdame, nebudeme spokojní a nebudeme ticho dovtedy, kým sa táto tragédia spravodlivo nevyšetrí," povedal Grendel pre TASR.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) považuje zrušenie Mečiarových amnestií z apríla 2017 za zadosťučinenie. Obáva sa, či po toľkých rokoch dôjde k náprave tejto krivdy. Mrzí ho, že pri rokovaní o zrušení amnestií v parlamente Smer nechcel zbaviť amnestií aj Mariana Kočnera.
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) vyjadril ľútosť nad vraždou, Mečiarove amnestie sú podľa neho jednou z najväčších škvŕn v novodobej histórii Slovenska.
"Tento parlament aj pod veľkým tlakom verejnosti prijal zrušenie Mečiarových amnestií. Teraz je na nás všetkých ako verejnosti, aby sme dohliadli na to, aby súdy postavili páchateľov pred spravodlivosť. Mečiarove amnestie boli hrubým a brutálnym zneužitím moci, ktoré sa už nikdy nesmie zopakovať," povedal Šeliga na stredajšom tlačovom brífingu.
Prvý krok
Zrušenie Mečiarových amnestií bolo podľa predsedníčky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej prvým krokom k vyriešeniu tejto vraždy.
"Veríme, že zmena pomerov v justícii a následne rozviazanie rúk vyšetrovateľom ju môže napomôcť vyšetriť," pripomenula Zemanová pre TASR.
Poslanec za Smer Richard Raši si myslí, že každý zločin by mal byť vyšetrený a páchatelia každého zločinu spravodlivo potrestaní.
"Aj vďaka hlasom Smeru boli Mečiarove amnestie zrušené a verím, že i napriek odstupu rokov sa podarí objasniť aj tento skutok," skonštatoval pre TASR Raši.
Poslankyňa a bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (Smer) pre TASR uviedla, že Smer bol iniciátorom zrušenia Mečiarových amnestií.
"Želám si, aby každá jedna vražda, bez ohľadu na jej pozadie, bola riadne vyšetrená a vinníci spravodlivo odsúdení," povedala Saková.
