BRATISLAVA. V prípade, že parlament nebude schopný zvoliť kandidátov na ústavných sudcov, rozhodne o nich prezident, súdna rada či iné subjekty, ktoré sa budú na voľbe zúčastňovať.
O takejto zmene v rámci reformy zloženia Ústavného súdu SR uvažuje ministerstvo spravodlivosti.
Reforma zloženia Ústavného súdu
Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová, ďalšou snahou bude nastaviť rôzne funkčné obdobia ústavných sudcov v snahe „rozložiť“ jednu politickú reprezentáciu.
K reforme zloženia ústavného súdu sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
Ministerka Kolíková: Netušila som, ako hlboko siahal vplyv Jankovskej Čítajte „O reforme Ústavného súdu SR uvažujeme, a to v dvoch bodoch. Jeden je pozrieť sa na jeho kreovanie a zamerať sa na otázku, ako zamedziť tomu, aby bol obsadený jednou politickou reprezentáciou, čo sa nám udialo pri poslednej voľbe kandidátov. Druhá vec je, ako zamedziť patu, ktorý sme tu mali, keď parlament nevyužíval svoju kompetenciu a ústavný súd bol neobsadený,“ priblížila zámery Drobová.
V prvom prípade by podľa ministerstva mohlo pomôcť napríklad postupné dopĺňanie sudcov ústavného súdu. Proti koncentrácii moci by mohlo byť nastavenie rôznych funkčných období sudcov.
„Možnosťou je tiež zvýšenie počtu sudcov,“ doplnila Drobová. V druhom prípade môže byť riešením napríklad opatrenie, že o kandidátoch rozhodne iný orgán.
„‚Sankciou' pre parlament by napríklad mohlo byť, že ak sa tejto právomoci riadne nezhostí, prevzal by to iný orgán – napríklad prezident, Súdna rada SR či viaceré subjekty, ktoré sa budú výberu zúčastňovať,“ dodala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti.
K reforme zloženia Ústavného súdu SR s „brzdami proti pasivite parlamentu“, ako aj s „brzdou proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie“ sa zaviazala vláda vo svojom programe.
Píše sa v ňom tiež, že reforma bude zahŕňať verejnú voľbu ústavných sudcov a tiež požiadavku na ich vysoký morálny a odborný kredit.
Naplnenie tohto cieľa bude podľa ministerstva na tých, ktorí sudcov vyberajú.
„Nástrojom pri preverovaní morálky kandidátov môže byť napríklad ich životopis, doterajšie pôsobenie a výsledky,“ dodala hovorkyňa.
Parlament znefunkčnil Ústavný súd
Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov, ktorých vymenúva na návrh Národnej rady SR na dvanásť rokov prezident.
Parlament navrhuje dvojnásobný počet kandidátov, ktorých má prezident vymenovať.
Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Oboch vymenúva prezident zo sudcov ústavného súdu.
V roku 2019 sa konali opakované voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu.
V období od januára do septembra sa uskutočnilo päť kôl volieb a bolo potrebných deväť hlasovaní na to, aby parlament zvolil potrebných osemnásť kandidátov.
„Vo februári 2019 zostali na ÚS z trinástich sudcov len štyria, v apríli k nim prezident vymenoval ďalších troch, aby aspoň formálne sfunkčnil najvyššieho ochranu ústavnosti. Až v októbri, teda po ôsmich mesiacoch od uvoľnenia pozícií, bol ústavný súd znovu plne obsadený,“ upozornilo občianske združenie Via Iuris.
Na súde však bolo v tom čase už viac ako tisíc nepridelených vecí a neukončených bolo približne 1 500. Parlament podľa združenia svojou nečinnosťou spôsobil, že ústavný súd nemohol účinne chrániť právny štát a ľudské práva.
