BRATISLAVA. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta nemá oficiálnu vedomosť o tom, že by bol medzi možnými kandidátmi koalície na post generálneho prokurátora.
Uviedol to v pondelok pre TASR s tým, že má v tejto súvislosti skôr informácie z médií, kandidatúru by za správnych okolností neodmietol.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka sa zatiaľ nevyjadril k tomu, či sa bude uchádzať v nadchádzajúcich voľbách o funkciu generálneho prokurátora, respektíve bude kandidovať.
Šanta by ponuku zvažoval
Šanta pre TASR uviedol, že prípadnú ponuku by dôsledne zvažoval, jeho rozhodnutie by záviselo aj od toho, ktorý subjekt a za akých okolností by ho oslovil.
"Pokiaľ by to bol naozaj subjekt relevantný, ktorý naozaj chce bojovať proti korupcii a ďalšej trestnej činnosti a chce budovať právny štát so všetkým nasadením, potom by som asi nemal dôvod povedať nie," povedal prokurátor.
Šantovo meno spomenul v pondelok predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) ako jedného z možných kandidátov na post generálneho prokurátora.
Okrem neho Kollár hovoril o Šantových kolegoch z ÚŠP Marošovi Žilinkovi alebo Vasiľovi Špirkovi. Potvrdil však, že sa diskutuje aj o mene advokáta Daniela Lipšica.
Niekdajší kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš uviedol v pondelok pre TASR, že ho tiež oslovili, odkiaľ ponuku dostal, nepovedal. Je pripravený kandidovať, ak bude cítiť podporu.
Ján Šanta dozoroval v minulosti viacero mediálne známych káuz. Obžalobu podával v kauze falšovania televíznych zmeniek na Mariana Kočnera, daňového podvodníka Mikuláša Varehu alebo Jozefa Majského z kauzy nebankoviek.
Žilinka sa zatiaľ nevyjadruje
"Nateraz pokladám za predčasné sa v tejto veci vyjadriť," uviedol pre TASR Žilinka, ktorý figuruje medzi menami možných kandidátov, ktorí by mohli nahradiť súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorému sa končí v júni funkčné obdobie.
Žilinka pôsobil v rokoch 2005 až 2010 ako zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP. Následne od júla 2010 do apríla 2012 bol štátnym tajomníkom ministerstva vnútra. V súčasnosti je riaditeľom odboru ekonomickej kriminality ÚŠP.

V minulosti dozoroval také závažné kauzy ako podvod na nebankový subjekt Drukos, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky odsúdil majiteľa Františka Mojžiša právoplatne v roku 2012 na 8,5-ročný trest odňatia slobody.
Ďalej dozoroval kauzu Transpetrolu, kde najvyšší súd v marci 2018 odsúdil hlavného obžalovaného Ignáca Ilčišina na 11 rokov väzenia, a aj prípad exsiskára Ľubomíra Kosíka, ktorého najvyšší súd v kauze zmeniek odsúdil napokon na 18-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval aj kauzu Technopol Servis, kde je obvinený podnikateľ Marian K.
Žilinka spoločne s prokurátorom Generálnej prokuratúry Petrom Šufliarskym a advokátom Danielom Lipšicom mali byť terčom vražedného útoku. Z príprav vrážd obvinil koncom augusta 2019 vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Zoltána Andruskóa.
Objednávka vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017. Objednávku prijala Alena Zsuzsová, ktorá stále čelí procesu na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Žilinku mali zlikvidovať za 70-tisíc eur. Tak on, ako aj Šufliarsky takmer zhodne uviedli, že motívom pripravovaných vrážd bola ich práca.