BRATISLAVA. Mohol by sa stať šéfom prokuratúry, ale parlament by musel zmeniť zákon. Reč nie je o dnešku a Danielovi Lipšicovi, ale o roku 1998 a Robertovi Ficovi. Hľadanie generálneho prokurátora však bolo problematické aj hneď po zmene režimu po novembri 1989, keď do funkcie nastúpil Ivan Gašparovič.
Od roku 1990 zažilo Slovensko sedem generálnych prokurátorov. Aféry sprevádzali ich výber často.
Platilo to už pri právnikovi z Košíc Pavlovi Sitárovi, ktorého 1. januára 1990 vymenoval do funkcie šéfa prokuratúry vtedajšej ČSSR nový prezident Václav Havel. Bolo to v tieni Havlovho rozhodnutia o spornej amnestii, pre ktorú sa na slobodu dostalo 20-tisíc trestancov.
Sitár vydržal vo funkcii len niekoľko dní. Ukázalo sa totiž, že je evidovaný ako bývalý agent komunistickej Štátnej bezpečnosti s krycím menom Schwarz.
Funkciu po ňom dočasne prevzal vtedajší slovenský generálny prokurátor Tibor Böhm. Širšej verejnosti sa stal známy tým, že podal návrh na opätovné otvorenie prípadu vraždy študentky Ľudmily Cervanovej.
