Najničivejšia, najdesivejšia, najdrahšia, apokalyptická. Druhá svetová vojna zabila oveľa viac ľudí a spôsobila väčšie škody na majetku ako akákoľvek vojna predtým aj potom.
Brutalita a krutosť, ktoré ju sprevádzali, vyryli hlbokú jazvu na tvári ľudskej morálky.
Na prahu vojny
Mierové zmluvy podpísané v Paríži po prvej svetovej vojne uspokojili len zopár krajín. Porazené krajiny ako Nemecko, Rakúsko či Maďarsko boli s podmienkami nového poriadku v Európe veľmi nespokojné.
Prišli o mocenské postavenie, museli platiť vysoké finančné odškodnenie (reparácie) a vzdať sa zbraní.
Aj v dôsledku hospodárskej krízy a veľkých ekonomických problémov v 30. rokoch minulého storočia stúpala vlna nacionalizmu a v niektorých krajinách si upevnili postavenie diktátorské režimy - komunistický v Sovietskom zväze, fašistický v Taliansku, nacistický v Nemecku a militaristický v Japonsku.
Západné mocnosti (Veľká Británia, Francúzsko) uplatňovali k expanzívnym plánom nemeckého vodcu Adolfa Hitlera politiku ústupkov, ktorá však zlyhala. V marci 1938 Hitler obsadil Rakúsko a na jeseň toho istého roka si nárokoval na pohraničné oblasti Československa.
Britská a francúzska vláda donútili Československo rezignovať. Hitler im sľúbil, že nebude mať ďalšie územné nároky.
Oklieštenú republiku v strede Európy definitívne zlikvidoval v marci 1939. A o necelých šesť mesiacov neskôr napadol Poľsko...
Milióny obetí
Počet obetí sa zrejme nikdy nepodarí spočítať - odhaduje sa na 70 až 80 miliónov. Kým vojaci zomierali najmä na frontoch a v zajateckých táboroch, civilistov zabíjalo letecké bombardovanie, hromadné popravy, choroby a hladomor.
Najväčšie straty na životoch mal Sovietsky zväz - viac než 26 miliónov ľudí. Z mužov, ktorí sa narodili v Sovietskom zväze v roku 1923, sa nedožilo konca druhej svetovej vojny 80 percent.
Čína uvádza 20 miliónov obetí vojnového konfliktu proti Japonsku (1937 - 1945).
Na frontoch zahynulo viac ako päť miliónov mužov v nemeckých uniformách. Zo 40-tisíc vojakov, ktorí počas vojny slúžili na nemeckých ponorkách, sa domov vrátila len štvrtina.
Brutálny nemecký okupačný režim neprežili takmer dva milióny Poliakov. V koncentračných táboroch zahynulo podľa odhadov šesť miliónov Židov.
Poslední vojaci bojovali ďalej
V Európe sa oficiálne skončila druhá svetová vojna 8. mája 1945, no ešte aj o desať dní neskôr sa ozývala streľba na malom holandskom ostrove Texel.
Vzbúrili sa na ňom príslušníci 822. gruzínskeho pešieho práporu, ktorí dovtedy bojovali v nemeckých uniformách.
Keď sa začiatkom apríla dozvedeli, že sa majú presunúť do holandského vnútrozemia, aby bojovali proti postupujúcim spojeneckým jednotkám, rozhodli sa konať a obrátili zbrane proti nemeckým okupantom.
Japonsko kapitulovalo 2. septembra 1945. Znamenalo to definitívny koniec najstrašnejšieho ozbrojeného konfliktu v ľudských dejinách. Ale nie pre všetkých.
Veľa vojakov bojovalo v druhej svetovej vojne naďalej. Teda aspoň o tom boli presvedčení. Desiatky zabudnutých japonských vojakov v Tichom oceáne sa naďalej riadili krédom „radšej zomrieť, ako sa vzdať“.
Posledný z nich, poručík Hiró Onoda, „bojoval“ na filipínskom ostrove Lubang až do roku 1974, keď sa formálne vzdal prezidentovi Ferdinandovi Marcosovi.
Beata
Balogová
