BRATISLAVA. Výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ SR) ukazujú, že verejné politiky v oblasti školstva a zdravotníctva na úrovni vyšších územných celkov (VÚC) nemajú jasné ciele a merateľné ukazovatele.
Ministerstvá školstva a zdravotníctva podľa zistení kontrolórov krajské samosprávy v ich činnosti neusmerňovali, a ak komunikovali, tak len v minimálnej miere. Agentúru SITA o tom informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Kontrolóri zdôraznili, že hoci štát pred takmer dvadsiatimi rokmi zveril krajom do správy časť školstva a zdravotníctva, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za tieto oblasti. Aj keď chcú samosprávne kraje v školstve a zdravotníctve podľa NKÚ SR dosiahnuť kvalitu, nikde ju nemajú zadefinovanú. Ako ďalej uviedol kontrolný úrad, kvalita vzdelávania sa nedá merať len počtom škôl, žiakov či vydanými metodickými usmerneniami. Rovnako to platí v prípade zdravotníctva. Úroveň zdravotnej starostlivosti nie je možné merať počtom pacientov, či počtom kamenných ambulancií.
Kontrolný úrad upozorňuje, že samosprávne kraje v školstve a zdravotníctve nemajú žiadne reálne kompetencie a len vykonávajú úlohy zverené štátom. Ministerstvá školstva a zdravotníctva podľa zistení kontrolórov krajské samosprávy v ich činnosti neusmerňovali, a ak komunikovali, tak len v minimálnej miere. „Pri tvorbe a realizácii politík zameraných na tieto oblasti by sa mali príslušné ministerstvá a samosprávne kraje vzájomne vnímať ako partneri, ktorým ide o spoločnú vec, a nie ako nechcené dvojičky,“ povedal predseda NKÚ SR Karol Mitrík.
Úrad tiež tvrdí, že Slovensko nemá ucelenú víziu, ako by malo fungovať zdravotníctvo v prenesenom výkone štátnej správy na krajské samosprávy. Kontrolóri zistili riziko, ktoré súvisí napríklad s neuhrádzaním všetkých nákladov zo strany rezortu zdravotníctva krajským samosprávam na riadenie regionálnych zdravotníckych zariadení. „Viditeľne to pociťoval trenčiansky a žilinský VÚC, ktoré spravovali nemocnice vo vlastnej réžii. Kraje, ktoré odovzdali svoje nemocnice do súkromných rúk, sa obmedzili len na vydávanie rôznych povolení a na splácanie záväzkov po bývalých nemocniciach. Jedinou možnosťou, ako mohli samosprávy ovplyvňovať kvalitu v zdravotníctve, bol dozor nad poskytovaním zdravotnej a lekárenskej starostlivosti. Vnútorné kontroly v tejto oblasti však kraje nevykonávali,“ konštatoval NKÚ SR.
Samosprávne kraje sú pri financovaní regionálneho školstva závislé od štátneho rozpočtu. NKÚ SR konštatoval, že napríklad za rok 2018 krajské samosprávy získali viac ako 400 miliónov eur v normatívoch, tie však pokrývali len základnú prevádzku a údržbu, neumožňovali investície do rozvoja a modernizácie škôl. S výnimkou Košického samosprávneho kraja ostatné VÚC nemali zanalyzované, aký objem verejných zdrojov potrebujú na rekonštrukcie či modernizáciu škôl. Podľa NKÚ SR kraje nedisponovali stratégiami cielenej podpory duálneho vzdelávania a študijných odborov, ktoré sú žiadané na regionálnom trhu práce. „Do duálneho vzdelávania je zapojených menej ako päť percent stredoškolákov. Najviac žiakov zapojil Trenčiansky, Nitriansky a Žilinský kraj, najmenej Bratislavský, Banskobystrický a Prešovský kraj,“ uviedol NKÚ.
