BRATISLAVA. Slovenskí žiaci sa síce vo finančnej gramotnosti zlepšili, no stále sú pod priemerom krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vyplýva to z medzinárodnej štúdie OECD PISA 2018. Slovensko sa doteraz zapojilo do všetkých jej troch cyklov.
Porovnateľný výkon ako slovenskí žiaci mali tí z Talianska, nižší výkon však malo iba Čile. Analýza ukázala, že na výsledky žiakov vplýva aj ich socio-ekonomické zázemie. Slovenská republika otestovala finančnú gramotnosť 15-ročných žiakov na vybranej vzorke 3 400 žiakov všetkých typov škôl zapojených do štúdie PISA 2018.
Piataci sa zlepšili najmä v slovenskom jazyku a literatúre Čítajte V porovnaní s rokom 2015 zaznamenali analytici štatisticky významné zlepšenie výkonu žiakov o 36 bodov. Avšak poznamenávajú, že v porovnaní s rokom 2012 ide o zlepšenie o 11 bodov, a tak nejde o signifikantný rozdiel. „Znamená to, že výkon slovenských žiakov dosiahnutý v roku 2018 je na úrovni výkonu z roku 2012,“ uviedli.
Do rizikovej skupiny bolo zaradených 21,2 percenta slovenských žiakov, pričom v priemere krajín OECD túto skupinu tvorí 14,7 percenta žiakov. Študenti patriaci do tejto skupiny nie sú schopní v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií. V porovnaní s rokom 2015 je percentuálny podiel týchto žiakov nižší o 13,5 percentuálneho bodu. Podiel žiakov, ktorí sa v roku 2018 radili do skupiny rizikových, je porovnateľný s rokom 2012. Podiel žiakov na „top úrovni“ je naprieč rokmi porovnateľný. Úroveň na opačnej strane výkonového spektra tak dosahuje 7,2 percenta žiakov. Oproti priemeru krajín OECD (10,5 percenta) je o dosť nižšia.
Z analýzy výsledkov merania finančnej gramotnosti vyplýva, že na Slovensku má socio-ekonomické zázemie významnejší vplyv na žiakov ako v priemere krajín OECD. Žiaci s vyšším socio-ekonomickým statusom dosiahli o viac ako 100 bodov vyššie skóre vo finančnej gramotnosti oproti žiakom, ktorí majú tento status nižší. Významne vyššie skóre získali žiaci, ktorí v dotazníku uviedli, že informácie o finančných záležitostiach, týkajúce sa napríklad míňania, sporenia či investovania, získavajú od svojich rodičov alebo z internetu ako tí, ktorí prezentovali opačný názor. Vyše 92 percent získava informácie o finančných záležitostiach od rodičov a takmer 79 percent z internetu.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhling (SaS) označil za potešujúce posunutie sa slovensých žiakov nahor v rebríčku finančnej gramotnosti. Považuje to za jednu z potrebných kompetencií v súčasnosti. „Domnievam sa, že tento výsledok môže byť zásluha najmä aktívnych učiteľov, ktorí sa zrejme sami začali na finančnú či matematickú gramotnosť sústrediť. Za to im patrí veľká vďaka. Zároveň je na mieste začať uvažovať o tom, akým spôsobom by sa mohli základy finančnej gramotnosti zakomponovať aj plošne do vzdelávacieho procesu,“ povedal.
Finančná gramotnosť bola v rámci PISA meraná v rokoch 2012, 2015 a 2018. Slovensko sa zapojilo zatiaľ do všetkých cyklov. Na poslednom meraní sa zúčastnilo celkom 20 krajín, z toho 13 krajín OECD a sedem partnerských krajín, a to Brazília, Bulharsko, Gruzínsko, Indonézia, Peru, Ruská federácia a Srbsko. Úlohy z oblasti finančnej gramotnosti riešilo na celom svete v roku 2018 približne 117-tisíc žiakov.
