Takú skúšku, akou je pandémia nového koronavírusu, Európska únia ešte nezažila. Jediný Slovák v Koordinačnom centre pre reakcie na núdzové situácie v Bruseli Michal Miadok hovorí, že je to jednoznačne najnáročnejšia situácia, akú museli riešiť.
„Tie krásne časy, keď sme mali raz za čas aj trochu pokojnejšie obdobie mimo sezóny hurikánov a lesných požiarov, sú dávno preč. Pracujeme na plné obrátky nonstop deň a noc,“ hovorí Miadok, ktorý má skúsenosti aj s humanitárnou prácou v Keni, na Haiti a v Burundi.
Michal Miadok. (zdroj: Európska komisia)Každá krajina na svete môže aktivovať mechanizmus civilnej ochrany EÚ počas kríz, ako sú lesné požiare, zemetrasenia alebo cunami, ale aj migračná kríza či epidémie, ak štát nedokáže situáciu riešiť sám.
Členské krajiny tohto mechanizmu ponúkajú postihnutým štátom materiálne vybavenie alebo odborné znalosti. Za takmer dvadsať rokov fungovania bol aktivovaný viac ako tristotridsaťkrát. Slovensko požiadalo o pomoc raz, v roku 2012 pri extrémnych mrazoch.
V centre prijali prvé volanie o pomoc v súvislosti so súčasnou pandémiou na konci januára tohto roka z Číny.
„Materiálnu pomoc Číne poskytlo deväť európskych krajín. Bolo to 65 ton vybavenia. Pomoc im začiatkom februára posielali dokonca Taliani či Česi,“ hovorí Miadok.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
„Odvtedy dostávame denne žiadosti o aktiváciu. O materiálne vybavenie požiadalo 38 krajín, európskych aj mimoeurópskych. Zatiaľ sme dokázali odpovedať na dvanásť požiadaviek. Keďže Európa je ešte stále epicentrom pandémie, snažíme sa sústrediť najmä na odozvu v Európe. Čo sa dá, posiela sa aj mimo Európy,“ dodáva.
Slovensko o materiálnu pomoc od EÚ nepožiadalo, zato ju samo poskytlo – Taliansku, jednej z najhoršie zasiahnutých krajín, a Chorvátsku.
