BRATISLAVA. Fakt, žesúčasná legislatíva nezakazuje skrátené legislatívne konanie v procese zmeny ústavy podľa ministerstva spravodlivosti, „skôr nie je správne“.
Napriek tomu má podľa neho svoje opodstatnenie najmä ak nastanú mimoriadne okolnosti. Vyplýva to z odpovedí, ktoré poskytlo tlačové oddelenie ministerstva.
Občianske združenie Via Iuris navrhovalo zakázať skrátené legislatívne konanie pri ústavných zmenách.
Niekedy je nevyhnutné konať rýchlo
Súčasná situácia podľa rezortu Márie Kolíkovej (Za ľudí) ukázala, že niekedy je nevyhnutné konať rýchlo v záujme ochrany ľudí a základných princípov právneho štátu.
Vzhľadom na to, že môže nastať situácia, kedy aj zmena Ústavy SR môže byť životne dôležitá pre fungovanie krajiny, považuje rezort za adekvátne, že je prípustné skrátené legislatívne konanie aj o novele ústavy.
„Čo je však dôležité, je posúdenie reálnej existencie dôvodov na takýto postup. Nevieme si teraz s plnou zodpovednosťou odpovedať na otázku, či je úplne namieste tento zákaz (skrátené legislatívne konanie pri zmenách ústavy),“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva.
Nástroj pre mimoriadne okolnosti
Skrátené legislatívne konanie má podľa rezortu spravodlivosti svoje opodstatnenie najmä, ak nastanú mimoriadne okolnosti.

Nimi môže byť ohrozenie ľudských práv a základných slobôd, ohrozenie bezpečnosti, situácia, keď štátu hrozia značné hospodárske škody.
Tento inštitút sa môže použiť aj v prípade, ak je vyhlásený núdzový stav alebo v prípade opatrení na riešenie mimoriadnej situácie.
„Domnievame sa, že napríklad aj súčasná kríza spôsobená šírením ochorenia Covid-19 ukázala opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania,“ dodáva ministerstvo.
Via Iuris žiada zmeny
Podľa advokátky Kristíny Babiakovej, spolupracujúcej s Via Iuris, benevolentne nastavený proces spôsobil, že hoci sa slovenská ústava považuje za základný zákon, od roku 1993 sa zmenila devätnásťkrát. Patrí tak podľa nej medzi najmenej chránené ústavy v Európe.
Via Iuris navrhuje skvalitnenie a precizovanie procesu prijímania zmien slovenskej ústavy.
Vylúčené by malo byť skrátené legislatívne konanie a mal by sa špecifikovať okruh navrhovateľov zmien.
Tiež navrhuje, aby sa predĺžila minimálna doba medzi jednotlivými čítaniami pri procese prijímania zmien v parlamente.
Ministerstvo reaguje, že pravidlá fungovania legislatívneho procesu v parlamente sú doménou samotných poslancov a nie vlády.
Tlačové oddelenie kancelárie predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) neodpovedalo, či je reálne, že by sa nastavila dlhšia minimálna doba medzi jednotlivými čítaniami v parlamente pri rokovaniach o ústavných zmenách.