Text: Jan Rychlík / Historická Revue
Tzv. pendrekový zákon (známy tiež ako obuškový zákon) je ukážkou zlyhania zvyšku reformných komunistických elít a menovite Alexandra Dubčeka.
Po vecnej stránke išlo o právnu normu vydanú v súvislosti s nepokojmi pri príležitosti prvého výročia sovietskej okupácie Československa.
V skutočnosti to však bola súčasť premysleného a dlhodobejšieho úsilia Husákovho straníckeho vedenia o pacifikáciu spoločnosti a konečnú likvidáciu reformných síl.
Príležitosť zosilniť postup proti zvyšku reformistom a zastrašiť celú spoločnosť sa naskytla práve pri príležitosti prvého výročia sovietskej okupácie. Husák správne predpokladal, že pri tejto príležitosti dôjde k masovým demonštráciám a práve toto hodlal využiť.
Bezpečnostný aparát, predovšetkým Štátna bezpečnosť a takisto armáda, boli v tej dobe už dostatočne „konsolidované“, aby ich bolo možné nasadiť proti demonštráciám.
Plánovaný zásah mal nepochybne aj podporu Moskvy, ktorá – ako vyplýva z odtajnených ruských diplomatických dokumentov – vyvíjala na Husáka neustály nátlak a žiadala urýchlené skoncovanie so zvyškami reformného hnutia.
Preto keď 18. augusta 1969 v Prahe a potom aj v mnohých ďalších mestách vypukli masové demonštrácie, polícia nemilosrdne zasiahla. Brutalita polície proti pôvodne pokojným demonštráciám samozrejme viedla aj k zvýšenej agresivite demonštrantov.
Pokojné manifestácie tak v dňoch 19. – 22. augusta prerástli do zrážky s políciou, Ľudovými milíciami a nakoniec aj s povolanými asistenčnými vojenskými jednotkami. V Prahe, Brne a Liberci vypukli pouličné boje, pri ktorých boli aj straty na životoch.
