Text: Wojciech Iwańczak / Historická Revue
Z poľštiny preložil Jaroslav Valent.
Je známe, že Juraj Poděbradský nepochádzal zo starej panovníckej dynastie a na dôvažok sa aj oficiálne hlásil k husitskému vierovyznaniu. Aby si tak mohol získať uznanie nielen doma, ale aj v Európe, musel po celý čas svojho panovania prekonávať najrozličnejšie prekážky.
Dejiny jeho vlády nám preto ukazujú, že s cieľom obhájiť svoje postavenie využíval aj netradičné metódy tak vo vnútornej, ako aj v zahraničnej politike.
Spomedzi všetkých jeho aktivít k tým najoriginálnejším patrí projekt zavedenia všeobecného mieru v Európe, čo bolo na podmienky stredovekej Európy mimoriadnym zjavom.
Dnes sa nám heslo všeobecného mieru garantovaného prostredníctvom medzinárodnej organizácie štátov spája so Spoločnosťou národov v medzivojnovom období, Organizáciou spojených národov po 2. svetovej vojne či dokonca so súčasnou Európskou úniou.
Aby sme porozumeli koncepcii zväzku štátov, vytvoreného za účelom zabezpečiť bezpečnosť v Európe, ktorá sa vzťahuje k Jurajovi Poděbradskému, musíme sa odvolať na dobovú politickú situáciu, ale taktiež na osobitnú atmosféru, ktorá v tom čase prevládala.
Križiacky pápež a spurný monarcha
Roky panovania husitského kráľa spadajú do obdobia narastajúcej osmanskej hrozby v Európe. Udalosťou, ktorá vyvolala najväčšiu pozornosť, bol definitívny zánik Byzantskej ríše v roku 1453 po viac než jej tisícročnej existencii.
Šok medzi európskymi krajinami bol ohromný a posilňoval obavy pred ďalšou osmanskou expanziou, ktorá trvala už od konca 14. storočia. Európske mocnosti začali čoraz naliehavejšie volať po zorganizovaní protitureckej križiackej výpravy.
