Hovorí, že politika nie je ideálna a emócie si treba šetriť pre blízkych a neplytvať nimi pre politikov. Herec a bývalý politikMilan Kňažko odpovedal na otázky v Rozhovoroch Zuzany Kovačič Hanzelovej, toto je prepis diskusie.
Správne som to pochopila, že ste sa zastali Igora Matoviča v komentári pre Aktuality?
Ja tam nikoho nemenujem, ako ste si možno všimli, v tej mojej krátkej úvahe, ale zastal som sa... Mne ten spôsob komunikácie zo strany oponentov, niekedy novinárov, niekedy propagandistov, proste, čo mi prekáža, je to, že keď od niekoho niečo chcem, tak musím definovať, že čo. Alebo keď mu niečo vyčítam. A nemôžem v druhej vete to vlastne zrušiť.
Obrazne povedané, nemôžem povedať: Správaj sa ako premiér, neskrývaj sa za odborníkov, ale v druhej vete pokračuje: Netvár sa ako majster sveta, nechaj to na odborníkov a riaď sa ich pokynmi. Tak čo má ten človek urobiť?
Navyše, nikto nebol pripravený v politike na takúto situáciu. A myslím si, že dominantnou hodnotou, ktorú teraz môže mať nejaký politik, je schopnosť improvizácie a rýchlosti konať, reagovať.
Vlastne my prežívame krízu, my sme svojím spôsobom vo vojne a tu je potrebné úplne niečo iné, spravovanie krajiny, ako keby sa nič nedialo. A nie že nie sú pripravení tí, ktorí by mali rozhodovať. Nikto na toto nie je pripravený, všetci musíme tak trošku improvizovať. To je jedna rovina.
Druhá rovina je, že by sme sa možno mali skôr vzájomne povzbudiť a držať si palce a nielen hovoriť, že keď budeme všetci spolu, tak to vyjde, ale tak aj konať. To je asi v tom zmysle.
Mal byť premiér uchránený od kritiky len preto, že je pandémia?
V žiadnom prípade. Nie. Kritika je veľmi potrebná a kritizovať treba. Dokonca mne ani neprekážajú tvrdé slová alebo radikálnejšie vyjadrenia, ale nesmú to byť polopravdy, demagógia, úplné lži a nesmú negatívne emócie prevládnuť nad racionálnym uvažovaním.
