BRATISLAVA. Zvoliť do čela generálnej prokuratúry neprokurátora by bol kontroverzný krok, ktorý v našom doterajšom justičnom prostredí nemá tradíciu. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol analytik Transparency International Slovensko (TIS) Ľuboš Kostelanský.
Výhodou takéhoto kroku by však podľa neho mohlo byť prelomenie vzájomných väzieb vo vnútri prokuratúry nomináciou zvonku.
Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 v nedeľu 17. mája vyhlásila, že v pondelok bude v národnej rade predložený poslanecký návrh zmeny zákona o voľbe generálneho prokurátora, ktorý by umožnil kandidovať aj neprokurátorom.
Mimovládnej organizácii Via Iuris sa však takýto postup nepáči. Poslanecké návrhy totiž na rozdiel od tých vládnych nepostupujú do medzirezortného pripomienkového konania. Podľa mimovládky tak bude pri zmene systému voľby šéfa prokuratúry absentovať akákoľvek diskusia.
Viera ľudí v proces výberu generálneho prokurátora je kľúčová, tvrdí Kolíková Čítajte Úvahu o tom, či by mal viesť generálnu prokuratúru aj neprokurátor považuje TIS za relevantnú. Otvorené vyslovenie mena Daniela Lipšica predstaviteľmi vládnych strán však nepovažuje za dobrý signál.
„Sme znepokojení tým, že z koalície prenikli náznaky toho, že na post generálneho prokurátora by mohla mať už dopredu vytipovanú konkrétnu osobu a zmena pravidiel voľby by mala mať jediný cieľ - umožniť jej presadenie. To by znamenalo, že ani v tejto voľbe generálneho prokurátora nepôjde o súťaž, ale Slovensko bude mať opäť straníckeho šéfa prokuratúry,“ povedal Kostelanský.
TIS koalíciu vyzýva, aby zabezpečila voľbu kľúčovej osoby v justičnom prostredí tak, aby sa o ňu reálne mohli uchádzať najkvalitnejší možní kandidáti. Súčasnú snahu o zmenu voľby generálneho prokurátora považuje za unáhlenú a zdôrazňuje, že jej predchádzala potrebná diskusia.
Rovnaký názor zastáva aj Via Iuris, ktorá považuje diskusiu pri zmenách pravidiel voľby takej dôležitej osoby, akou je generálny prokurátor, za nevyhnutnú.
„Predpokladom pre takú zásadnú tému, akou je výber generálneho prokurátora, by mala byť diskusia minimálne s odbornou verejnosťou. Funkcia generálneho prokurátora je jednou z kľúčových pozícií v štáte, a ak sa vláda vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k princípom otvoreného vládnutia, diskusia o takých zásadných zmenách by mala byť samozrejmosťou,“ povedala Kristína Babiaková, advokátka spolupracujúca s Via Iuris.
Narýchlo prijímané zásadné zmeny týkajúce sa takej dôležitej pozície podľa nej môžu ísť na úkor kvality a prepracovania potrebných zmien. Navyše by nemali vyvolávať pochybnosti o ich účelovosti.
„Meno generálneho prokurátora by malo byť výsledkom transparentného výberového procesu, ktorého súčasťou bude verejné vypočutie. Dôležité je v tejto situácii dobre nastaviť kritéria výberu tak, aby to bola osoba, ktorá bude mať dostatočné odborné skúsenosti a preukázala pevnosť svojho charakteru a bude zároveň rešpektovaná prokurátormi,“ dodala Babiaková.
Funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára vyprší 17. júla. V súvislosti s novým šéfom generálnej prokuratúry sa v súčasnosti skloňujú najmä mená Daniela Lipšica, Jána Šantu, Maroša Žilinku, Vasiľa Špirka či Jozefa Čentéša, ktorý bol do funkcie generálneho prokurátora zvolený 17. júna 2011.
Vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho však odmietol vymenovať do funkcie. Ústavný súd 4. decembra 2014 rozhodol, že protiústavne. Funkčné obdobie generálneho prokurátora trvá sedem rokov.
