Vstup do strateného raja
Viedeň 29. januára (TASR) - Obrazy pezinského poštára Ondreja
Šteberla (1897-1977), jednej z neprehliadnuteľných osobností
svetového insitného umenia, reprezentujú Slovensko na medzinárodnej
výstave Vstup do strateného raja vo viedenskej galérii Kunsthaus.
Expozícia sústreďuje 200 diel od 56 autorov zo štyroch svetadielov,
ktoré sú výberom z najväčšej zbierky tohto pozoruhodného druhu umenia
na svete. Nemecká zberateľka Charlotte Zanderová vybudovala za
polstoročie obdivuhodnú kolekciu 4000 obrazov a sôch od 300 autorov
zo 44 štátov. Jej zbierka je trvalo vystavená na zámku Bönnigheim pri
Stuttgarte. Na viedenskej výstave sa predstavujú diela najslávnejších
postáv tohto magického umenia vrátane Francúzov Henriho Rousseaua,
Louisa Vivina či Camilla Bomboisa, Chorvátov Ivana Generaliča, Ivana
Rabuzina, Ivana Večenaja a ďalších predstaviteľov chorvátskej školy,
Gruzínca Nika Piromaniho, Poliaka Nikifora, Nemca Josefa Wittlicha,
Srba Bogoslava Živkoviča, Slovinca Jože Tisnikara ... Zberateľka
Zanderová zo známej kovačickej enklávy slovenských maliarov
v Juhoslávii zaradila do viedenského výberu diela Michala Bíreša
(1912-1980). Výstava, ktorá patrí k tomu najlepšiemu čo práve rakúska
výtvarná scéna ponúka, poteší oko každého návštevníka najmä svojou
farebnou, tvarovou a námetovou rozmanitosťou. Expozícia je súčasne
dôkazom, že z príťažlivosti insitného umenia neubúda a že naivisti
majú svoje stále miesto aj v najväčších galériách sveta. Výstava
potrvá už len do 3. februára.
Fico: Súčasná slovenská vláda v domácej politike absolútne zlyhala
Praha 29. januára (TASR) - Súčasná slovenská vláda v domácej politike
absolútne zlyhala. Vláda premiéra Mikuláša Dzurindu má kvalitu smerom
k integrácii do Európskej únie a NATO, ale politik musí riešiť aj
problémy doma. V rozhovore pre dnešné vydanie českého denníka Právo
to uviedol predseda strany Smer Robert Fico. Podľa Fica je isté, že
každá vláda, ktorá príde po voľbách bude pokračovať v tom, čo urobili
v zahraničnej politike jej predchodcovia. "Dalo by sa však dlho
diskutovať o cene, ktorú sme museli zaplatiť za to hladenie po hlave
od Západu. Politik nemôže len privatizovať a byť liberálom," uviedol
Fico, ktorý má pocit, že súčasná vláda podpísala všetko, čo jej
podstrčili. Spomenul napríklad zastavenie prevádzky jadrovej
elektrárne Jaslovské Bohunice a v tejto súvislosti ocenil postoj ČR
v otázke Temelína. "Uvedomujem si, že Slovensko nikdy nebude určovať
svetovú politiku, ale mali by sme vstupovať do EÚ čo najsilnejší,"
dodal. V prípade ostro kritizovaného zákona o zahraničných Maďaroch
Fico vyjadril pochopenie pre postoj maďarského premiéra Viktora
Orbána, pre ktorého je to predvolebná karta. Strana maďarskej
koalície (SMK) sa tak podľa neho zapojila do jeho predvolebnej
kampane, čo označil za prejav nelojality voči Slovensku. "Pokiaľ budú
pokračovať tieto prejavy, budeme zvažovať, čo je to vlastne za
stranu," dodal. Jeho strana Smer ponúka Slovensku kontinuitu
zahraničnej politiky, ale predovšetkým predstavu úplne inej vlády,
ktorá bude zostavená z dvoch, maximálne troch subjektov. Pre Právo
zdôraznil, že ponúkajú hlavne poriadok vo všetkých oblastiach
spoločenského života a chcú urýchlene riešiť problém nezamestnanosti.
V prípade povolebnej spolupráce zopakoval, že Smer je ochotný
spolupracovať s HZDS, ale bez Vladimíra Mečiara. "HZDS mínus Mečiar
je moja svätá poučka," zdôraznil Fico. O podobe novej vlády podľa
neho rozhodnú voliči. S Mečiarom spolupracovať nechce, ale v HZDS je
podľa neho množstvo šikovných ľudí a pri zostavovaní novej vlády
hnutie určite zohrá dôležitú úlohu. "Ak HZDS vyhrá voľby, bude
zostavovať vládu. Ak ju bude chcieť zostaviť Mečiar, nedokáže to,"
dodal Fico, podľa ktorého s človekom spĺňajúcim kritériá moderného
slovenského politika budú komunikovať. "Strana s 15 percentami bude
tak dôležitá, že bez nej nebude možné zostaviť vládu," odpovedal Fico
na otázku, akú podporu by potreboval Smer, aby mohol radikálnejšie
zmeniť slovenskú politickú scénu.
Slovensko dostane na odstavenie Bohuníc ročne 20 miliónov eúr
Brusel 29. januára (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu navrhne
členským krajinám EÚ, aby novým členom poskytli počas prvých troch
rokov po rozšírení sumu 40,2 miliardy eúr. Tieto peniaze dostanú nové
krajiny v rámci poľnohospodárskych a regionálnych fondov, ale aj
podpory na budovanie inštitúcií. Slovensko a Litva získajú podporu aj
na odstavenie zastaraných jadrových elektrární Jaslovské Bohunice
resp. Ignalina. Komisia vychádza v návrhu z predpokladu, že v roku
2004 dôjde k rozšíreniu o desať krajín. Dodržala pritom strop
stanovený vo finančnom výhľade EÚ na roky 2000-06 (Agenda 2000),
ktorý povoľoval výdavky na rozšírenie v období 2004-06 vo výške 42,6
miliardy. Rezervu 2,4 miliardy eúr označila EK za preventívnu. Zo
sumy 40,2 miliardy eúr pohltia najväčšiu časť štrukturálne výdavky,
teda podpora zaostávajúcich regiónov, v rámci ktorej dostanú nové
členské krajiny za tri roky vyše 25 miliárd eúr, čo je však menej,
ako stanovovala Agenda 2000, a to len pre šesť krajín. Komisia
vypočítala, že v roku 2006 bude 10 nových členov dostávať zo
štrukturálnych fondov asi 126 eúr na obyvateľa, čo je však oveľa
menej ako suma 231 eúr, akú budú v tom čase dostávať štyri terajšie
členské štáty (Španielsko, Portugalsko, Grécko, Írsko). Tento scenár
EK ospravedlňuje obmedzenou absorpčnou kapacitou nových členov. Tú
však podľa nej možno zvýšiť zameraním zdrojov na kohézny fond,
z ktorého by mala putovať jedna tretina štrukturálnych výdavkov,
zatiaľ čo pri terajších štyroch krajinách je to len 18 percent. Tým
by sa štrukturálna podpora novým členom zvýšila v roku 2006 na 137
eúr na obyvateľa. Zo štrukturálnych fondov dostávajú peniaze tie
regióny, kde je HDP na obyvateľa pod úrovňou 75 percent priemeru EÚ,
na kohézny fond majú nárok krajiny, ktorých celkový HDP na obyvateľa
je pod úrovňou 90 percent priemeru únie. Približne 9,5 miliardy za
prvé tri roky po rozšírení pohltia výdavky na poľnohospodársku
podporu, ktorá sa skladá z cenových dotácií, podpory vidieckeho
rozvoja a priamych platieb roľníkom. S tými síce Agenda 2000
nepočítala, komisia však navrhuje, aby ich noví členovia dostali.
V prvom roku to však bude len 25 percent z ich plnej výšky, v druhom
30 a v treťom 35 percent. Až v roku 2013 majú nové krajiny dostať
priame platby v plnej výške. Komisia to odôvodňuje tým, že plné
priame platby hneď po vstupe by znížili motiváciu pri
reštrukturalizácii a modernizácii zastaraného agrosektora v terajších
kandidátskych krajinách. Celkovo na ne EK navrhuje sumu 2,5 miliardy
na roky 2004-06. EK však zároveň navrhuje zvýšiť podporu vidieckeho
rozvoja, počas troch rokov na ňu navrhuje poskytnúť 4,9 miliardy eúr,
čo je o 1,2 miliardy viac, ako predpokladala Agenda 2000. V rámci
ostatných výdavkov navrhuje EK poskytnúť Slovensku v období 2004-06
ročne 20 miliónov eúr na odstavenie bloku V1 jadrovej elektrárne
v Jaslovských Bohuniciach. Litva dostane v rovnakom období až 245
miliónov na odstavenie Ignaliny. Na podporu budovania inštitúcií
v nových krajinách navrhuje EK na roky 2004-06 sumu vyše dve miliardy
eúr. Celkové výdavky na rozšírenie v roku 2004 budú podľa návrhu EK
10,8 miliardy, v druhom roku 13,4 a v treťom 15,9 miliardy eúr.
Agenda 2000 počítala na toto obdobie s výdavkami 11,6, 14,2 resp.
16,8 miliardy. Čo sa týka spoločného rozpočtu EÚ, komisia uznáva, že
plné príspevky nových členov hneď po vstupe by zaťažili ich rozpočet,
keďže úroveň podporných platieb z fondov EÚ bude podľa rozpočtových
pravidiel časovo zaostávať za ich prisľúbenou hodnotou. Komisia preto
navrhuje tzv. princíp paušálnych platieb, ktoré by noví členovia
dostali v roku 2004, ako aj prechodné obdobie na príspevky do
rozpočtu. Konkrétne opatrenia sa však dohodnú až na záver
prístupových rokovaní. Návrh na financovanie rozšírenia, ktorý EK
prerokuje a schváli v stredu, dostanú na stôl členské krajiny. Na
základe ich reakcie vypracuje potom komisia návrhy spoločných
rokovacích pozícií ku kapitolám poľnohospodárstvo, regionálna
politika a rozpočtové ustanovenia.
FAZ: Agenti ŠtB vo verejných funkciách by mohli prekážať v integrácii
Slovenska
Viedeň/Mníchov/Frankfurt 29. januára (TASR) - Odstúpeniu Brigity
Schmögnerovej z funkcie ministerky financií i analýze súčasnej
vnútropolitickej situácie na Slovensku sa venujú dnešné vydania
najväčších rakúskych a nemeckých denníkov. Jeden z najväčších
privatizačných projektov v strednej Európe sa stal na Slovensku
predmetom nechutného straníckeho handrkovania a hrozbou pre súčasnú
vládnu koalíciu, konštatuje rakúsky konzervatívny denník Die Presse.
Kvôli privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) hrozí
rozpad vládnej koalície, konštatuje denník. Súčasne dodáva, že
slovenská opozícia sa v tomto prípade priklonila na stranu
ľavičiarov, proti vláde Mikuláša Dzurindu. Slovenská vláda,
pozostávajúca z viacerých občianskych strán a z ľavicovej SDĽ,
prijala v uplynulom roku uznesenie o privatizácii 49 percent SPP,
ktorý je po ruskom Gazprome druhým najväčším plynárenským koncernom
Európy a produkuje miliardové zisky z tranzitu zemného plynu z Ruska
do Európy, pripomína die Presse a približuje zmenu postoja SDĽ, ktorá
sa rozhodla súhlasiť len s 24 percentami, ďalšia štvrtina by sa mala
podľa predstáv slovenských ľavičiarov, ale aj
pravicovo-populistického HZDS, využiť na financovanie reformy
dôchodkového systému. V súčasnej slovenskej vláde dominujú síce
občianske strany, ktoré stoja v tomto prípade na strane premiéra
Dzurindu, v parlamente má však SDĽ a opozícia väčšinu. Pokiaľ by sa
podarilo zablokovať dohodnutú privatizáciu SPP, očakávajú
pozorovatelia v Bratislave predčasný koniec vládnej koalície,
uzatvára Die Presse Nemecký denník Süddeutsche Zeitung vo svojej
analýze pod názvom "Na Slovensku pretrváva vládna kríza"
charakterizuje predsedu SDĽ Pavla Koncoša ako
"dogmaticko-konzervatívneho ľavičiara" a informuje, že SDĽ je ľavým
okrajom heterogénnej vládnej koalície, siahajúcej až po pravicových
kresťanských demokratov. Vo voľbách 1998 bola SDĽ druhou najsilnejšiu
stranou v slovenskom parlamente, osem mesiacov pred tohtoročnými
voľbami jej však hrozí, že sa do parlamentu už nedostane. Podľa
názoru slovenských analytikov je pokus získať si priazeň voličov
odsunutím Schmögnerovej odsúdený vopred na neúspech. Tradiční
ľavičiari na Slovensku už dávno prešli ku komunistom a SDĽ má vážnu
konkurenciu v ľavicovo-populistickom Smere, vedenom niekdajším
vnútrostraníckym disidentom Robertom Ficom. Petra Weissa, jedného
z hlavných reformátorov strany a jedného z najimpozantnejších
intelektuálov strednej Európy, vytlačili postkomunistickí
konzervatívci z funkcie ešte na jeseň, informuje denník. Nemecký
mienkotvorný denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) si
v súvislosti s odchodom Schmögnerovej všíma osobu jej nástupcu
Františka Hajnoviča a konštatuje, že 52-ročný bankový úradník je
podozrivý, že pred rokom 1989 pracoval ako agent komunistickej ŠtB.
Hajnovič síce prácu agenta popiera, priznáva však, že po návštevách
v zahraničí ho ŠtB predvolala občas na výsluch. FAZ cituje ministra
Petra Magvašiho, ktorý poukázal na to, že na rozdiel od ČR neexistuje
na Slovensku zákon, ktorý by bývalých agentov ŠtB vylúčil z verejných
úradov. "Celá slovenská spoločnosť je pod vplyvom bratstva ŠtB,"
prezentuje FAZ názor jedného zo slovenských denníkov. Vysoký podiel
niekdajších agentov ŠtB vo vedúcich funkciách by sa však mohol stať
vážnou prekážkou integrácie Slovenska do EÚ a NATO, upozorňujú
nemecké noviny.
Magyar Hírlap: Protimaďarská rétorika môže zosilnieť
Budapešť 29. januára (TASR) - Slováci z južného Slovenska nechcú ani
počuť o kompromise v otázke maďarského krajanského zákona, ktorý
podľa ich názoru nemôže v SR nadobudnúť platnosť. Na zasadaní
Národnej rady (NR) SR, ktoré sa začína dnes, možno očakávať prudké
protimaďarské výpady. Týmito slovami začína súhrnný spravodajský
materiál z Bratislavy o najnovšom vývoji okolo Zákona o Maďaroch
v susedných štátoch dnešné vydanie liberálneho budapeštianskeho
denníka Magyar Hírlap. Podľa denníka v Bratislave ešte nevedia, kedy
a na akej úrovni podpíšu slovensko-maďarské vyhlásenie o predmetnej
problematike. Hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Boris Gandel
pre Magyar Hírlap uviedol, že "text nazývajme predbežne dokumentom,
pretože nie je ani isté, že to bude deklarácia". Na margo konzultácií
hovorca povedal iba toľko, že sú v plnom prúde. Slováci, ktorí tvoria
menšinu na juhu krajiny, požadujú od vlády, aby okamžite prerušila
rokovania o zákone s maďarskou stranou. Na stretnutí v Šuranoch sa
ich predstavitelia zhodli na tom, že s Budapešťou v žiadnom prípade
nemožno pristúpiť na kompromisy a krajanský zákon jednoducho
neslobodno uplatňovať na území SR. Na prvom tohtoročnom zasadaní NR
SR možno očakávať prudké protimaďarské výpady. Na programe schôdze
figuruje prijatie vyhlásenia o maďarskom krajanskom zákone a pred
poslancov sa dostane aj návrh na schválenie zákona, ktorý by
predišiel akejkoľvek diskriminácii. Na podnet Pravej Slovenskej
národnej strany (PSNS) Jána Slotu budú poslanci rokovať aj o tom, aby
parlament žiadal od vlády SR vypovedanie základnej
slovensko-maďarskej medzištátnej zmluvy. Poslanci PSNS žiadajú od
výkonnej moci na Slovensku, aby pristupovala k maďarskej menšine na
princípe reciprocity, teda presne tak, ako Maďarsko pristupuje
k tamojšej slovenskej menšine, píše Magyar Hírlap a pripomína
minulotýždňové vyhlásenie šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana:
Bratislava očakáva od Budapešti, že vyrieši roky pretrvávajúci
problém parlamentného zastúpenia menšín. Pod názvom SMK vyzýva
k umiernenosti s podtitulkom Kukan bude informovať za zavretými
dverami? informuje o rovnakej problematike dnešné vydanie
najčítanejšieho maďarského denníka Népszabadság. Podľa slov šéfa
parlamentnej frakcie SMK Gyulu Bárdosa navrhne tento koaličný
subjekt, aby sa predmetná problematika prerokúvala na konci dnes
začínajúcej schôdze, teda v polovici februára, keď sa už zrodí
spoločná politická deklarácia vlád Slovenska a Maďarska. Tento postup
zdôvodnil poslanec NR SR slovami, že ani jedna krajina, ani jediný
triezvo uvažujúci politik nemôže mať záujem na tom, aby sa
v slovenskom zákonodarnom zbore opäť prejavili protimaďarské nálady.
Bárdos však predpokladá, že už dnes večer, prípadne v stredu sa bude
v NR SR hovoriť o krajanskom zákone a návrhu vyhlásenia zahraničného
výboru parlamentu, ktorý kritizuje Maďarsko za zasahovanie do
právneho poriadku iných krajín. Predseda Zahraničného výboru NR SR
Peter Weiss pre Népszabadság uviedol, že by si želal vecnú diskusiu.
Požiada preto ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, aby
poslancov informoval o súčasnom stave medzivládnych rokovaní za
zavretými dverami, pretože iba na základe toho možno s plnou
zodpovednosťou rozhodnúť, či sa problematika dostane na program
okamžite alebo jej prerokovanie o niekoľko dní odložia.
Po viac ako 60-hodinovom pátraní našli v Maďarsku strateného
jaskyniara
Budapešť 29. januára (TASR) - Viac ako 60-hodinové úsilie o záchranu
26-ročného jaskyniara z Budapešti, ktorý sa v sobotu večer stratil
v jaskyni Estramos v maďarskom Bódvarakó, bolo dnes napoludnie
korunované úspechom. Záchranárom, na akcii ktorých sa podieľali aj
kolegovia zo Slovenska, sa podarilo jaskyniara nájsť v odľahlej časti
jaskynného komplexu. Značný podiel na úspechu akcie mal fakt, že sa
audiokontakt s hľadaným darilo nepretržite udržiavať, čo pomohlo pri
jeho lokalizácii. Zdravotný stav mladíka je vzhľadom na okolnosti
dobrý.
Slovenskí vodiči v Luxembursku zrejme pracovné povolenia nedostanú
Brusel/Luxemburg 29. januára (TASR) - V kauze vyše stovky slovenských
vodičov kamiónov, ktorí čakajú na svoj osud v Luxembursku, nedošlo
dnes k výraznejšiemu posunu. O celom probléme síce bude dnes večer
rokovať luxemburský minister dopravy s poslancami, konkrétne závery
sa však neočakávajú. Vodiči sa zhromaždili na parkovisku colného
úradu v Luxembursku po tom, ako zastavila činnosť rakúska firma
Kralowetz, voči ktorej sa začalo vyšetrovanie kvôli nelegálnemu
zamestnávaniu ľudí z východnej Európy. Podľa neoficiálnych informácií
zástupcu luxemburských odborových zväzov OGBL Igora Köszeghyho vodiči
zrejme povolenia na prácu nedostanú a budú sa musieť vrátiť domov.
Mnohí z nich už o tom začali aj uvažovať, keďže v stredu musia
opustiť ubytovňu, ktorú im poskytli miestne odbory. Luxemburské
ministerstvo práce medzitým podľa prezidenta OGBL Johna Castegnara
prisľúbilo, že zaplatí vodičom cestu do vlasti. Aféra okolo firmy
Kralowetz so sídlom v Luxembursku vypukla po tom, ako sa voči nej
začalo vyšetrovanie kvôli nelegálnemu zamestnávaniu vodičov
z východnej Európy. Firma neplatila za svojich zamestnancov žiadne
sociálne a daňové odvody a platila ich proti predpisom za odjazdené
kilometre, nie za odpracované hodiny. Vodiči z východnej Európy však
aj napriek týmto podmienkam boli v nej ochotní pracovať.
Parlamentná delegácia SR odcestovala z Clevelandu do Washingtonu
Cleveland 29. januára (TASR) - Slovenská parlamentná delegácia,
vedená predsedom Národnej rady SR Jozefom Migašom, dnes odcestovala
z Clevelandu v štáte Ohio do Washingtonu. V hlavnom meste Spojených
štátov amerických bude predseda parlamentu rokovať s predsedom
Snemovne reprezentantov Kongresu USA Dennisom Hastertom a ďalšími
predstaviteľmi Kongresu, Ministerstva zahraničných vecí USA
a mimovládnych organizácií. Cieľom Migašovej návštevy je prezentovať
vážny záujem SR získať pozvánku za člena NATO na jesennom summite
aliancie v Prahe. V Clevelande a predtým v New Yorku sa preto Migaš
s poslancami stretol so zástupcami najvýznamnejších krajanských
organizácií, ktoré požiadal, aby pozitívne lobovali u svojich
kongresmanov v záujme toho, aby sa SR stala členom NATO
v nadchádzajúcej vlne rozšírenia.
Tieto stretnutie by mal Migaš zúročiť vo Washingtone. Krajania
i zástupcovia miestnej americkej samosprávy mu prisľúbili, že v čase
jeho príchodu do hlavného mesta už budú príslušní kongresmani o jeho
aktivitách informovaní. V diskusiách s krajanmi aktívne vystupovali
aj poslanci Irena Belohorská (HZDS), Štefan Zelník (PSNS), Július
Brocka (KDH), Barnabás Ferkó (SMK), Branislav Orava (SDKÚ) a Marián
Antecký (SDĽ), ktorí Migaša v USA sprevádzajú. Okrem agendy
rozširovania NATO zaujímal amerických Slovákov hlavne zákon
o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, schválený v Budapešti. Pri
diskusiách vyvolal vlnu emócií i rozdielnych názorov poslancov
i krajanov. Parlamentná delegácia v Clevelande okrem rokovania na
radnici s novou starostkou Jane Campbellovou navštívila aj Slovenský
inštitút v Opátstve sv. Andreja, jedinú sochu Milana Rastislava
Štefánika na americkom kontinente, obe miestne univerzity
a Clevelandskú kliniku. Hlavnými témami diskusie boli možnosti
výmenných pobytov pre slovenských študentov, lekárov či
zdravotníckych pracovníkov.
Kwasniewski ubezpečil Fica o podpore Poľska slovenským integračným
ambíciám
Varšava 29. januára (TASR) - Poľsko plne podporuje integračné ambície
Slovenska do NATO a Európskej únie. Delegáciu strany SMER vedenú jej
predsedom Robertom Ficom o tom počas dnešnej pracovnej návštevy
Varšavy ubezpečil poľský prezident Aleksander Kwasniewski. Fico pri
tejto príležitosti zdôraznil potrebu otvorenejšej diskusie
o podmienkach vstupu do EÚ a dôslednejšieho presadzovania národných
záujmov kandidátskych krajín. Určité obavy v týchto štátoch
vyvolávajú návrhy, aby nové krajiny po vstupe do EÚ dostávali počas
prvého roku členstva len 25 percent subvencií do poľnohospodárstva
v porovnaní so súčasnými členskými krajinami, čo môže mať mimoriadne
negatívny dopad na rozvoj tohto sektoru, povedal dnes pre TASR Fico.
Delegáciu strany SMER, v ktorej je okrem Fica aj jej podpredsedníčka
Monika Beňová a tieňový minister zahraničných vecí Juraj Zervan,
prijal tiež predseda zahraničného výboru poľského parlamentu
a predseda poslaneckého klubu najsilnejšej poľskej strany Zväzu
demokratickej ľavice (SLD) Jerzy Jaskierna. Robert Fico obdaroval
oboch poľských predstaviteľov slovenským päťputňovým tokajským vínom.
Cieľom tohto zvyku pri zahraničných cestách je podľa neho upozorniť
významné osobnosti európskej a svetovej politiky na skutočnosť, že aj
Slovensko je producentom kvalitného tokajského vína, ktoré sa
nesprávne spája len s Maďarskou republikou.
Kadlečíková: Slovensko nepríde o peniaze z programu ISPA
Brusel 29. januára (TASR) - Slovensko musí zlepšiť prípravu projektov
v rámci predvstupového programu Európskej únie ISPA, chce však
presadiť, aby Európska komisia akceptovala aj menšie regionálne
projekty. Vyhlásila to dnes v Bruseli vicepremiérka Mária
Kadlečíková. Zároveň ubezpečila, že Slovensko nepríde tento rok
o žiadne peniaze z programu ISPA. Reagovala tak na nedávne vyjadrenia
koordinátora projektov ISPA na generálnom riaditeľstve EK pre
regionálnu politiku Carstena Rasmussena, podľa ktorého môže SR tento
rok stratiť 15 až 20 miliónov eúr kvôli nedostatočnému počtu
kvalitných projektov. Podľa Kadlečíkovej je na Slovensku dostatok
projektov, problém je však v tom, že EK uprednostňuje veľké projekty,
zatiaľ čo naša krajina potrebuje skôr menšie regionálne projekty. "S
veľkými projektami je menej roboty aj v Bruseli, lenže Slovensko je
krajina, ktorá nemala životné prostredie také zanedbané, mali sme
vybudované čističky, a teraz musíme ísť najmä do malých miest.
Projektov máme dosť, ale problém je v tom, že tieto nie vždy vyhovujú
niektorým administratívnym pracovníkom z Bruselu," povedala
Kadlečíková, ktorá sa zúčastnila na výročnej konferencii o programe
ISPA. "Slovensko má svoje kapacity a vie čo potrebuje...V každom
prípade budeme bojovať, aby aj také (menšie) projekty boli
priechodné. Neprídeme o žiadnych 15 ani 20 miliónov eúr," vyhlásila
vicepremiérka, ktorá tiež dôrazne odmietla Rasmussenove tvrdenia, že
niektoré projekty sú na Slovensku politicky motivované. Priznala
však, že SR musí zlepšiť svoje programovacie schopnosti nielen kvôli
programu ISPA, ale aj v súvislosti s blížiacim sa vstupom do EÚ, po
ktorom bude dostávať omnoho viac finančných prostriedkov. Slovensko
preto v blízkom čase vypracuje novú národnú stratégiu pre program
ISPA a posilní programovacie kapacity na ministerstve životného
prostredia, pretože práve v tejto oblasti je projektov nedostatok.
Rovnako zvýši finančné prostriedky na spolufinancovanie projektov.
Predvstupový program ISPA je určený pre 10 kandidátskych krajín zo
strednej a východnej Európy na podporu projektov v oblasti dopravnej
infraštruktúry a ochrany životného prostredia. EK prerozdelila
finančné prostriedky tohto programu medzi kandidátske krajiny podľa
počtu obyvateľov, rozlohy a hrubého domáceho produktu na osobu.
Slovensko tak môže ročne získať 3,5 až 5,5 percenta zo sumy 1,04
miliardy eúr, čo predstavuje 36,4 až 57,2 miliónov eúr. Celková suma
závisí od množstva predložených projektov, ktoré EK schváli.
OLAF sa v ČR zaujíma o zneužívanie prostriedkov z EÚ
Brno 29. januára (TASR) - Výmena informácií o možnostiach spolupráce
v prípade zneužívania peňazí z fondov Európskej únie bola dnes v Brne
hlavnou témou stretnutia zástupcov Najvyššieho štátneho
zastupiteľstva ČR, Generálnej prokuratúry SR a Európskeho úradu na
boj proti podvodom (OLAF). Dohoda o spolupráci s európskou
organizáciou uzavrelo Česko koncom minulého roka. Poslaním OLAF je
chrániť finančné záujmy EÚ a kontrolovať využitie ich prostriedkov,
informoval dnes novinárov pracovník NŠZ Petr Kovanda. "So zástupcami
OLAF sme sa dohodli na možných formách spolupráce. Konkrétne ide
o odovzdávanie informácií a možnostiach vzdelávania, ktoré však možno
uskutočniť prostredníctvom memoranda o spolupráci," uviedol pre TASR
generálny prokurátor Milan Hanzel. Upresnil, že Slovensko zatiaľ
dohodu s touto organizáciou nemá. Kontaktným bodom pre dohodu s ňou
je úrad vlády, ktorý s predstaviteľmi OLAF už rokoval v novembri
minulého roku v Bratislave. Podľa Hanzela je spolupráca s európskym
úradom veľmi potrebná vzhľadom na prístupové rokovania Slovenska
k EÚ, a to v rámci uzavretia kapitol o finančnej kontrole a rezortoch
justície a vnútra. Pripustil, že na Slovensku sa už vyskytol problém
so zneužívaním prostriedkov z fondov EÚ. V máji minulého roku bol
z funkcie podpredsedu vlády odvolaný Pavel Hamžík, ktorý bol
zodpovedný za nakladanie s peniazmi z únie. "Teraz je vecou finančnej
polície, aby zistila, akým spôsobom sa s financiami skutočne
hospodárilo," povedal Hanzel. Podľa Kovandu NŠZ ČR v súčasnosti rieši
prípad zneužitia peňazí z prostriedkov PHARE v južných Čechách. "K
zneužitiu väčšej sumy peňazí došlo v tomto prípade opakovane. Kauza
je v štádiu vyšetrovania a dvaja ľudia sú vo väzbe," uviedol Kovanda,
ktorý riadi pri NŠZ odbor pre boj s hospodárskou kriminalitou. Úrad
z Európskej komisie sa zaujímal aj o kauzu carbopour. Ide
o stámiliónové colné úniky pri dovoze tejto látky zo SR do ČR
a stíhaní sú v nej štyria podnikatelia. "Ide nám nielen o spoluprácu,
ale aj o výmenu informácií k jednotlivým prípadom," povedal novinárom
pracovník úradu Luc Shaerlaekens. S využívaním prostriedkov EÚ v ČR
je spokojný. OLAF začal najprv spolupracovať s poľskými a vlani
s českými orgánmi. Podľa Shaerlaekensa chce úrad v najbližšom čase
podpísať dohodu o spolupráci aj s Maďarskom.
Havel: Charta ´77 aj Anticharta patria k moderným dejinám ČR
Praha 29. januára (TASR) - Charta 77 aj Anticharta patria k českým
moderným dejinám a je potrebné sa tým pokojne a vecne zaoberať.
Uviedol to dnes český prezident a bývalý chartista Václav Havel na
stretnutí bývalých chartistov v Senáte pri príležitosti 25. výročia
Charty. "Mne ako chartistovi na tom vadí bulvarizácia problematiky
a vlastne z tej charty robia akúsi ľahko posvätnú vec a z tých, ktorí
boli tvrdými modernými dejinami donútení podpísať čosi proti nej,
zrazu robia po 25 rokoch obžalovaných," uviedol dnes v Senáte Václav
Havel, ktorý bol jedným z prvých hovorcov charty. Pripustil, že
súčasná mládež vie viac o anticharte, ako o charte. Vaclav Havel na
stretnutí zdôraznil, že v radoch charty vládla atmosféra solidarity
a snažili sa podržať tých, ktorí "sa zarozprávali na výsluchoch"
a potom to ľutovali. Nehnevali sa ani na tých, čo podpísali
antichartu. Aj vďaka niektorým z nich sa podľa Havla uskutočnila
revolúcia v roku 1989. Český prezident si aj v súčasnosti uvedomuje
aktuálnosť jedného z princípov, na ktorých fungovala charta a to
princípu zasadzovať sa za dobré veci. Práve 29. januára 1977 vyšlo
na titulných stránkach Rudého práva a ďalších denníkov Vyhlásenie
zástupcov československých umeleckých zväzov, ktoré bolo o deň skôr
prijaté na zhromaždení v Národnom divadle. Neskôr dostalo názov
Anticharta a na listine sa ocitlo množstvo známych osobností
kultúrneho života, vrátane súčasnej manželky prezidenta Havla. Bola
reakciou režimu na prvé Vyhlásenie Charty 77, ktorú k 1. januáru 1977
podpísalo 242 občanov bývalého Československa a do januára 1990 ich
počet narástol na 1800. Charta 77 bola v bývalom komunistickom
Československu prvým opozičným hnutím a zároveň prvým a najdlhšie
pôsobiacim opozičným zoskupením v bývalom sovietskom bloku.
Inšpirovala disidentov v ďalších krajinách k založeniu podobných
hnutí. Medzi najvýznamnejších členov hnutia patrili okrem terajšieho
prezidenta Václava Havla aj súčasný biskup Václav Malý, Petr Uhl,
Pavel Kohout, Jiří Hájek a ďalší. Vznik Charty bol reakciou na
zverejnenie medzinárodných dohôd o občianskych, politických,
hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Dokumenty, ktoré
prijala aj československá reprezentácia, vstúpili do platnosti
v marci 1976, ale vtedajší komunistický režim ich do praxe neuviedol.
Chartisti upozornili na tento fakt v dokumente, ktorý sa objavil
v zahraničných denníkoch a agentúrach, no v československých
oficiálnych médiách sa nikdy neobjavil.
