Hoci parlament po prvý raz v jej kariére verejnej ochrankyne práv nevzal jej správu na vedomie, MÁRIA PATAKYOVÁ neodchádza. Na výčitky o jej údajnej nadpráci v prospech sexuálnych menšín odpovedá, že zaoberať sa musí každým podnetom, ktorý dostane.
Po voľbách čakala zmenu, teraz priznáva, že roky s prevahou konzervatívnych poslancov v parlamente budú náročnejšie, než prvé tri roky s vládnou koalíciou Smer-SNS-Most-Híd, ktorý ju do funkcie nominoval.
Pre SME hovorila aj o svojich očakávaniach po februárových voľbách, spolupráci s poslancami a ministrami, ktorí postavenie komunity LGBTI nepovažujú za skutočný problém, a tiež, či bude nasledovať svoju predchodkyňu Janu Dubovcovú, ktorej správy parlamentné väčšiny na čele so Smerom odmietli trikrát.
Vaše správy v posledných rokoch počúvala len hŕstka zo 150 poslancov. Naznačovalo to, aký postoj mala predchádzajúca väčšina v parlamente k úradu ombusmanky aj k vám osobne. Želali ste si po februárových voľbách zmenu?
Áno, prázdna sála nesvedčila o nadmiere záujmu o činnosť verejného ochrancu práv a v tomto zmysle boli očakávania spojené s tým, že záujem môže byť po voľbách vyšší.
Očakávala som, že väčšina bude mať pozitívny vzťah k základným právam a slobodám, a bude ústretovo reagovať na zlyhania štátu v oblasti ľudských práv.
Môžete povedať na rovinu, či ste chceli, aby koalíciu Smer-SNS -Most-Híd vystriedal niekto iný ?
To už je veľmi priamo položená otázka. Želala som si to z pohľadu prístupu k ľudským právam.
Voľby vyhralo OľaNO, úspešné bolo aj hnutie Sme rodina, Smer prišiel o moc, z parlamentu vypadli SNS aj Most-Híd. Predpokladali ste, že takýto konzervatívny parlament môže stav ľudských práv zlepšiť?
Takto som si to pre seba neuzatvorila.
V polovici mája za vašu správu o stave ľudských práv na Slovensku hlasovalo len 34 poslancov, čo sa dá nazvať fiaskom. Máte už jasno v tom, či sa stav práv bude po voľbách zlepšovať ?
Domnievam sa, že tie približne dva roky, ktoré ešte budem v úrade, budú náročnejšie. Budem musieť dôslednejšie objasňovať poslanie verejného ochrancu práv aj vo vzťahu k medzinárodným záväzkom Slovenska, čo mi vyplýva aj zo zákona.
Poslanec Richard Vašečka z Kresťanskej únie v klube OĽaNO vám vyčítal, že v správe píšete o „dúhových rodinách a povinnej účasti na dúhovom pride“. Okrem dvoch zmienok o účasti na dúhovom pride a podpory jednej diskusie s pármi rovnakého pohlavia však v správe viac nie je. Čakali ste, že to vzbudí taký ohlas?
Je korektné dodať, že súčasťou správy bol aj súhrn odporúčaní ešte z rokov 2016 až 2019 a tam je ešte zmienka o potrebe uznania vzťahu párov rovnakého pohlavia v právnom poriadku a tiež tranzície transrodových ľudí. Sama som bola prekvapená reakciami na týchto niekoľko zmienok v inak rozsiahlej správe.
Šéf klubu Sme rodina Peter Pčolinský tvrdí, že to, čo ste teraz zažili v parlamente, vás čaká aj o rok či o dva. Hnutie chce vaše správy odmietať dovtedy, kým „sa neprestanete nadmerne zaoberať právami sexuálnych menšín na úkor iných problémov“. Je to vecná výčitka ?
Vychádzajúc z poslania verejnej ochrankyne práv, ktorou je nezávislý výkon funkcie, viem sa k tomu postaviť len tak, že mám riešiť podnety, ktoré do Kancelárie verejného ochrancu práv prichádzajú. Ak zistím systémové nedostatky, tak na ne musím neprestajne poukazovať.
Koľko máte podnetov od sexuálnych menšín?
Nie sú ich desiatky ako napríklad aktuálne v prípade štátnej karantény, ale ilustrujú závažné problémy, s ktorými sa táto komunita stretáva. Preto mám povinnosť sa im venovať.
Ak sa pri riešení problému jednotlivca zistí systémový nedostatok, tak sa s ním musí pracovať v podobe odporúčania na zmenu legislatívy. Ak nie je reakcia z príslušného ministerstva, potom sa obraciam na parlament. To je postup, ktorý mi vyplýva z podstaty práce verejnej ochrankyne práv.
Potvrdili ste, že dôraz na tému sexuálnych menšín je vyšší ako pri iných témach.
Nie, s tým sa nestotožňujem. Aj pri jedinom podnete, ak poukazuje na systémový problém, sa tým musím zaoberať. Nevnímam to preto tak, že sa neprimerane venujem tejto téme.
Tvrdíte, že zo zákona nemôžete konať inak?
Áno. Tak tomu rozumiem.
Predstavme si, že váš nástupca by chcel Sme rodina vyhovieť. Mohol by sa právami komunity LBTI zaoberať menej alebo vôbec?
Ak by takýto hypotetický ombudsman ignoroval, že práva sexuálnych menšín nie sú na Slovensku dostatočné, bolo by sporné, ako sa k výkonu funkcie postavil.
Mohol by napríklad na problém poukázať, no neskôr s ním už nepracovať. Inštitúcia verejného ochrancu práv je tu však práve na to, aby na tieto nedostatky upozorňovala. Ombudsman síce nerozhoduje, ale preskúmava podnety a v prípade závažnejších zistení odporučí návrhy na nápravu.
Nemalo by byť automatické, že to ústavní činitelia vedia?
Taká automatika tam nemusí byť, sami mávame u nás v kancelárii diskusie o tom, voči ktorým orgánom máme pôsobnosť. Nie všetko je úplne jasné. Zaiste je však primerané očakávať, že poslanci budú poznať základy o činnosti a pôsobení verejného ochranu práv.
Najsilnejšia vládna strana OĽaNO vám zas vyčítala, že ste v správe venovali problematike súdnych prieťahov len jeden a pol strany zo sto, hoci pripúšťate, že je to jeden z najvážnejších problémov. Zmienky o prieťahoch pritom boli aj v iných častiach správy. Je to vecná výčitka?
Súdne prieťahy sú v činnosti verejného ochrancu práv notorické a pravidelné. A, áno, prieťahy v iných ako súdnych konaniach sú v inej časti správy. Od ľudí dostávam množstvo podnetov k týmto témam.
Minulý rok som sa napríklad zúčastnila na podujatiach, ktoré súviseli so zmenami v justícii, komunikovala som s vtedajším ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most-Híd), ale nedostávala som odpovede na svoje otázky.
Fakt je, že v oblasti prieťahov v súdnych konaniach mám najviac podnetov, ale tam mám najmenšie možnosti s tým niečo urobiť.
Nevenujú poslanci vašim správam dostatočnú pozornosť alebo je to len zástupný dôvod, ako vašu prácu skritizovať?
Môžem povedať, že to nebolo primerané vyhodnotenie správy. Vnímam to ako nenáležité. Ale je fakt, že som si mohla uvedomiť, že to bude prerokúvať parlament v novom zložení, a uviesť to právne nastavenie, ktoré limituje moje možnosti pri riešení súdnych prieťahov. Poslanci o tom zjavne nevedia.
Keď zhrnieme približne šesť hodín miestami až búrlivej rozpravy, boli ste na to pripravená?
Pred rozpravou v pléne bola správa v príslušnom parlamentnom výbore, zastúpenie tam má väčšina parlamentných strán. Poslanci výboru plénu odporúčali, aby vzalo správu na vedomie. Ak by mi povedali, aké majú výhrady, vedela by som sa lepšie pripraviť.
Treba však povedať, že aj v zahraničí často dochádza k nesúladu medzi zisteniami verejného ochrancu práv a predstaviteľmi výkonnej moci. To je situácia, ktorá nie je výnimočná. Vyplýva z povahy práce inštitúcií, ako je aj verejný ochranca práv.
Keď teda porovnáme prístup predchádzajúceho a súčasného parlamentu k vám, je lepšie, keď formálne vezme správu na vedomie, hoci ju takmer nik nepočúva, alebo keď máte pred sebou plný parlament aj s prezidentkou, no správa nezíska podporu?
To, že v minulom volebnom období vždy zobrali správu na vedomie, vnímam tak, že v nej nevideli zásadné rozpory. Ale výsledky sa nepremietali do praktickej politickej činnosti.
Teraz, keď bola plná sála a viachodinová diskusia, tak vecné pripomienky si z tej diskusie beriem. Ostatné názory od poslancov a poslankýň vnímam tak, že musím viac objasňovať podstatu práv a slobôd ich voličom.
Najmä to, že za témami, ktorými sa zaoberám a sú aj vo výročnej správe, sú konkrétne podnety od ľudí.
Ich problémy tak boli niektorými vyjadreniami marginalizované a vyslali signál, že nejde o závažné či podstatné a zaujímavé podnety. Sú to podnety od ľudí, za ktorými sú ich životy. Ako verejná ochrankyňa práv sa im musím venovať.
Má pre vás zmysel pokračovať?
Určite áno. Pretože problémy, ktoré sa dlhodobo neriešia v spoločnosti a na ktoré poukazujem, sú problémami, ktoré signalizujú individuálnu nespravodlivosť k jednotlivcom.
To má priamu väzbu na to, ako vnímajú Slovensko ako právny štát. Ignorovanie týchto problémov vedie k zoslabovaniu dôvery v štát.
Preto ochranca práv nemôže rezignovať. Je inštitútom jemného práva, ktorý má, nie formou rozhodovania, ale preskúmavania a následného odporúčania odstraňovať tieto nedostatky.
Viacerí vás začali prirovnávať k predchodkyni Jane Dubovcovej, ktorej predošlý parlament odmietol tri správy a dlhodobo mala pre nesúhlas so zásahmi polície v rómskych osadách a s neprimeranými policajnými celami spor s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a neskôr pre kauzu Čistý deň s ministrom práce Jánom Richterom. Cítite sa ako Jana Dubovcová druhá?
Takto to nevnímam. Pani doktorku Dubovcovú si veľmi vážim a ja by som sa s ňou takýmto spôsobom neporovnávala.
Sama ste povedali, že najbližšie dva roky budú pre vás náročnejšie. Minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina nechal odísť Oľgu Pietruchovú, šéfku odboru rodovej rovnosti na ministerstve, ktorá napísala, že Slovensko ide v otázke ľudských práv cestou Maďarska a Poľska. Čo vám pri takomto personálnom obsadení dáva vieru, že budete schopná presadiť zlepšenie práv?
Uvedomujem si, že kocky sú nejakým spôsobom hodené. Využijem všetky možnosti, aby som vecne a právne vyargumentovala všetky svoje názory a odporúčania.
Minister zdravotníctva za OĽaNO Marek Krajčí zas v čase koronakrízy súhlasil, že nemocnice nemusia vykonávať potraty. Vyzvali ste ho, aby sa ženám nebránilo v prístupe k nim. V správe ste zas uvítali, že parlament minulý rok odmietol všetkých päť návrhov na ich sprísnenie. Ako inak sa to dá vnímať, ako signál, že v oblastiach, o ktoré vám ide, sa stav ľudských práv nebude zlepšovať?
Pre mňa to nepredstavuje prekážku. Som presvedčená, že všetky problémy sa dajú riešiť, zladiť, proporcionálne upraviť aj v týchto podmienkach.
Jedným z najvážnejších aktuálnych problémov je zákonnosť a ústavnosť povinnej štátnej karantény. Dostali ste nejaké podnety od ľudí?
Celkovo, keď zoberiem hromadné podania, vedela by som to zhrnúť na 6800 ľudí, ktorých problémy sú obsiahnuté v desiatkach podnetov, ktoré mi prišli.
Vy ste pre povinnú karanténu rokovali aj s ministrom vnútra za OĽaNO Romanom Mikulcom, ktorý odmieta, že by karanténa bola nezákonná. Dokázal vás o tom presvedčiť?
Nie, zotrvali sme na svojich pôvodných pozíciách.
Zvažujete, že by ste sa obrátili na Ústavný súd ?
Keďže je vyhlásený núdzový stav, priamo sa na Ústavný súd obrátiť nemôžem, ale čo sa týka všeobecnejších možností podľa článku 125 ústavy, tam situáciu vyhodnocujeme.
Zaoberáme sa aj tým, či Úrad verejného zdravotníctva sprocesoval povinnú štátnu karanténu v súlade so zákonom.
Keby ste po dvoch rokoch mohli zanechať dve-tri systémové zmeny, čo by to bolo?
Rozhodne by som chcela doriešiť systém z hľadiska zariadení pre seniorov a ošetrovateľskej starostlivosti, problém tzv. československých dôchodcov, lebo to je mimoriadne nespravodlivé vo vzťahu k nim a Slovensko sa tiež potrebuje vyrovnať s problémom párov rovnakého pohlavia. Ako, to je na rozhodnutí vlády a parlamentu.
Objavili sa dve petície. Jedna žiada vaše odvolanie, druhá vás podporuje. Keďže podpora občianskej spoločnosti je súčasťou vašej práce, bude mať tá, ktorá získa viac podpisov, vplyv na vaše rozhodovanie, či v úrade zostanete do konca funkčného obdobia?
Vplyv na moje zotrvanie to mať nebude. Podporné názory si veľmi vážim a u ostatných vidím priestor na vysvetľovanie.
