V bukovom lese na úpätí Malých Karpát niet ani nohy. Z diaľky sem dolieha štekot dedinských psov a kostolný zvon, tu počuť len šum lístia.
Kedysi to bolo inak. Už v praveku tu žili ľudia a neskôr, po príchode Slovanov, tu stálo opevnené hradisko. Stáročia všetko zmazali, nezostala ani stopa.
A predsa postava s detektorom presne vie, kam má ísť. Odhalili mu to nové technológie, konkrétne lidar. Muž sa zakráda, vie, že ak by ho tu prichytili, hrozí mu mastná pokuta a možno aj basa. Kšeft mu však za to stojí, nálezy predá ďalej a kdesi na konci reťazca je zahraničný boháč, ktorý machruje, že má domáce múzeum z našich nakradnutých pokladov.
Detektor pípa a muž si miesta označuje vlajočkami, zanedlho sa púšťa do kopania, pracuje rýchlo a nezdržiava sa. Zostanú po ňom len diery v zemi, vybrakovaná lokalita a nenávratne stratená kapitola z našej histórie.
Stovky dosiaľ neznámych objektov
Kým radar je dnes všeobecne známou technológiou, lidar je takmer neznámy. Názov je skratkou pre Light Detection and Ranging a v praxi ide o laserové letecké snímkovanie povrchu zeme.
„Technológia podáva komplexnú informáciu o povrchu vrátane drobných nerovností a zemných štruktúr,“ vysvetľuje geodet Tibor Lieskovský zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý sa touto technológiou zaoberá. „Lidar dokáže po odfiltrovaní vegetácie, korún stromov a kríkov vykresliť reliéfne stopy zaniknutých a neznámych archeologických lokalít.“
