Nový predseda Najvyššieho súdu JÁN ŠIKUTA v rozhovore pre SME vraví, že bude navrhovať zmeny pre celú justíciu, nielen pre svoj súd.
V rozhovore sa dočítate:
- aké skúsenosti z pôsobenia na Európskom súde pre ľudské práva chce preniesť na Najvyšší súd,
- čo plánuje robiť pre ohlásenú očistu justície,
- ako sa pozerá na rôzne iniciatívy sudcov, ktorí sa zastali alebo odsúdili svojich kolegov obvinených zo spolupráce s Marianom Kočnerom,
- čo bude s odvolaným kancelárom Ivanom Solejom, ktorého Najvyšší súd nevie od vlaňajšieho októbra prepustiť.
Ktorý prípad z vašej kariéry vás dosiaľ vtiahol najviac?
Bol to prípad proti Francúzsku – prípad Vincenta Lamberta, ktorý sme prejednávali na sklonku môjho pôsobenia v Štrasburgu (Šikuta bol v rokoch 2004 až 2015 sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva, pozn. red.).
Bolo to veľmi zaujímavé nielen po odbornej, ale aj po ľudskej stránke.
Lambert bol pomerne mladý človek, ktorý mal rodinu a deti, no ochrnul pri autonehode.
Bol v takzvanej bdelej kóme, prijímal potravu, komunikoval očami, ale nemohol sa hýbať.
Trvalo to niekoľko rokov, až kým jeho manželka nepodala návrh, aby bol odpojený od prístrojov, ktoré ho udržiavali pri živote.
Čo ste pri rozhodovaní posudzovali?
Išlo o článok dva dohovoru o ľudských právach, ktorý hovorí o práve na život. Prejednávalo sa, či takáto osoba má právo napriek všetkému žiť ďalej, alebo ju možno odpojiť od prístrojov, ktoré ju držia pri živote.
Riešila sa viac-menej otázka toho, či ide o eutanáziu, ktorá je vo Francúzsku zakázaná. Ja som sa ocitol v menšine, v ktorej sme piati sudcovia veľkého 17-členného senátu boli za to, že odpojením od prístrojov by došlo k usmrteniu. Teda nesúhlasili sme s odpojením. Väčšina však bola opačného názoru.
Ako sa vôbec rodí takéto rozhodnutie?
