BRATISLAVA. Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej potrebuje prokuratúra zmeny a má im predchádzať poctivá odborná debata.
Hlava štátu diskutovala v Prezidentskom paláci s odborníkmi z právnických profesií a inštitúcií o systémových zmenách vo fungovaní prokuratúry na Slovensku.
Diskusia s odborníkmi
S expertmi sa zhodli na otvorení možnosti navrhovania generálneho prokurátora či na verejnom vypočutí.
Podľa Čaputovej však väčšina odborníkov preferuje, aby sa generálnym prokurátorom stal človek z radov prokuratúry.
„Prokuratúra potrebuje zmeny a je dobré, aby im predchádzala poctivá odborná debata“, povedala Čaputová, ktorá zorganizovala stretnutie odborníkov, aby poukázala na dôležitosť odbornej debaty pri systémových zmenách.
Zúčastnili sa ho ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Milan Vetrák (OĽaNO), prvá námestníčka Generálnej prokuratúry SR Viera Kováčiková, bývalý predseda Etickej komisie prokuratúry Jozef Sedlák, predseda Rady prokurátorov SR Juraj Purgat, predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta, sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská, Marián Giba z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PF UK), Tomáš Strémy z Katedry trestného práva PF UK a advokátka Kristína Babiaková z organizácie Via Iuris.
Fungovanie prokuratúry
Odborníci sa s prezidentkou zhodli najmä na dôležitosti verejného vypočutia kandidátov, ale aj na rozšírení okruhu navrhovateľov kandidáta na generálneho prokurátora.
Predseda Ústavnoprávneho NR SR Vetrák povedal, že víta takúto odbornú diskusiu a prediskutuje spolu s navrhovateľmi novely pripomienky od právnych expertov. V utorok 19. mája predložili do NR SR novelu zákona o prokuratúre vládni poslanci Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik (SaS), Ondrej Dostál (SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina) a práve Vetrák (OĽaNO).
Podľa nej by sa generálnym prokurátorom mohol stať aj človek, ktorý v minulosti nepôsobil ako prokurátor.
Potrebná je aj 15-ročná prax v oblasti práva či minimálny vek 40 rokov. Rozšíriť by sa mal aj okruh inštitúcií, ktoré ho môžu navrhnúť.
Čaputová sa však vyjadrila, že forma poslaneckého návrhu pri novele zákona o prokuratúre zužuje priestor odbornej prípravy takejto novely.
Výber generálneho prokurátora
Počas diskusie s prezidentkou sa odborníci nezhodli na tom, aby sa generálny prokurátorom mohol stať aj neprokurátor.
„Väčšinový názor bol, že vedúci človek prokuratúry by mal byť z rady prokurátorov,“ ozrejmila hlava štátu.
„Nehlasovali sme o tejto otázke, ale pravda je, že je jasný väčšinový názor, aby bol generálnym prokurátorom prokurátor,“ povedala ministerka Kolíková.
Predseda Najvyššieho súdu Šikuta poukázal na možné riziká, ktoré by mohlo priniesť, ak by sa generálnym prokurátorom stal právnik z niektorých zo slobodných právnických profesií.
„Medzi prvým a druhým čítaním by sme chceli spraviť diskusiu možno aj s verejnosťou. Legislatívny proces je na to, aby sa návrh vylepšil,“ dodal Vetrák a pripustil zmeny v návrhu novely.
Stretávať sa chce opakovane
Prezidentka tiež oznámila, že nešlo o posledné stretnutie tejto skupiny odborníkov, pretože nestihli prebrať všetky témy, ktoré sa prokuratúry týkajú.
„Budeme sa stretať opakovane a stretneme sa minimálne ešte jedenkrát,“ uzavrela.
Sedemročné funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára sa končí 17. júla.
Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh parlamentu. V koalícii sa už predpokladá, že do konca Čižnárovho obdobia nového prokurátora zvoliť nestihnú. Voľba v NR SR by mala byť na jeseň.
