BRATISLAVA. Zákaz nedeľného predaja má podľa jeho navrhovateľov zastaviť nezdravú konkurenciu a dať pracovníkom čas na oddych. Obhajcovia otvorených obchodov naopak tvrdia, že zákaz uškodí podnikateľom, a teda aj ich zamestnancom.
Voľná nedeľa je hotová Čítajte Autormi týchto argumentov nie sú ani premiér Igor Matovič (OĽaNO), ktorý by chcel zavedenie nedeľného pokoja presadiť, ani Richard Sulík (SaS), ktorý je proti návrhu.
"Ak sa štát nestará o to, či majú zamestnanci v nedeľu čo jesť, potom im nesmie zakazovať, aby mohli aj v nedeľu pracovať," povedal v Poslaneckej snemovni Ríšskej rady Rakúsko-Uhorska viedenský poslanec Wrabetz už v roku 1885.
Spor o nedeľný predaj trvá od vzniku sociálnej demokracie v 19. storočí. Kresťanské a konzervatívne strany sa k nemu prihlásili až po Nežnej revolúcii v roku 1989.
Prvá Československá republika plošný zákaz nedeľného predaja nikdy nezaviedla. Dva totalitné režimy, teda vojnový slovenský štát a socialistické Československo niektorým prevádzkam priznali výnimku, aby mohli mať v nedeľu otvorené.
Najvoľnejšie pravidlá platili po Nežnej revolúcii, každý mohol predávať v nedeľu aj vo sviatok. Zmenila to až prvá vláda Roberta Fica, ktorá pri zmene zákonníka práce v roku 2008 zakázala otvárať obchody počas niektorých sviatkov.
Denník SME zmapoval, aký prístup mali k nedeľnému predaju režimy na území Slovenska od Rakúsko-Uhorska až po dnešok.
