Odvtedy, čo pred polstoročím s včelárením začínal, sa toho veľa zmenilo. Kým vtedy bola včelárov u nás hŕstka, dnes ich je vo zväze vyše stovky. No princípy zostávajú podľa včelára FRANTIŠKA SUCHÉHO navždy rovnaké: hlavne sa nebáť včiel.
Tých na mestských strechách je u nás podľa neho len tisícina z celkového počtu v krajine a ich hlavným prínosom nie je med. Včely na strechách sú tu podľa neho na to, aby nám robili radosť.
Staráte sa o včely na dedine vo Vysokej pri Morave aj na streche nákupného centra v Bratislave. V čom je to iné?
Včelia pastva je iná v meste a iná na vidieku. Na vidieku niektorí včelári kočujú so včelami za znáškou. Tu v meste na streche je trvalé stanovište, takže včely sú stále na tom istom mieste. To znamená, že včelnica musí byť tam, kde sa nejaká znáška dá očakávať.
Sad Janka Kráľa je fantastické miesto na menší počet včelstiev. Kvitnú tu jarné rastliny, agát, gaštan, potom býva lipová znáška. Med odtiaľto má absolútne charakteristickú vôňu. Je iný ako med, ktorý máme vo včelniciach vo Vysokej.
Niektorí zákazníci chcú jednodruhové medy. Fajnšmekri chcú zmesové medy, pretože vedia, že majú plnú chuť a vôňu. Medy odtiaľto sú presne ten prípad.

Má mestské znečistenie nejaký vplyv na kvalitu medu?
Má to vplyv na včelstvá, nie na med. Med, ktorý sa dostane do úľa, už je cez organizmus včely prefiltrovaný.
Znečistenia sa doň nedostávajú, maximálne stopové množstvá. No odnesie si to tá včela.
Jej organizmus je zasiahnutý chemickou látkou a skracuje sa jej život, lebo sa jej znižuje imunita. Preto máme menej včiel alebo sú agresívne. Napríklad vlani boli úhyny včiel obrovské.
Kvalita medu nezávisí od toho, či striekam, alebo nie, ale závisí od toho, aká rôznorodá je včelia pastva. Ak je pastva chudobná, treba kŕmiť cukrom a vtedy kvalita medu ide dole. Zodpovedný včelár nesmie nikdy pripustiť, aby sa dostalo do medu zrnko cukru.
Je včelám teda lepšie v meste alebo na vidieku?