BRATISLAVA. Klimatické ciele musia byť zodpovedne kontrolované, inak sa nebudú plniť. Tvrdia to mimovládne organizácie (MVO) a iniciatívy venujúce sa klimatickým zmenám.
Žiadajú preto o opravu zverejnenej pozície Slovenska k takzvanému „klimatickému zákonu“, ktorý má nastaviť rámec pre krajiny Európskej únie (EÚ) na ceste k uhlíkovej neutralite.
Agentúru SITA o tom informovala členka iniciatívy Znepokojené matky Lucia Szabová.
Prognóza zrážok je hrozivá, zásoby podzemnej vody sa nedopĺňajú Čítajte Podľa MVO a iniciatív, ktoré sa venujú klimatickým zmenám, vláda vo svojej pozícii odmieta priebežnú kontrolu cieľov a nezvyšuje svoju ambíciu k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2040, ako avizovali vládne strany pred voľbami.
„Krátkodobé ciele sú základom úspechu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Na to, aby sme o dvadsať, až tridsať rokov dosiahli tento cieľ, musíme urobiť čo najviac nasledujúce desaťročie,“ povedala programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
Upozorňuje tiež, že v tejto súvislosti ide o čas a každý posun znamená zhoršenie klimatickej krízy a podmienok pre život na zemi.
Hlavné pripomienky desiatich organizácií smerujú k tomu, aby si členské krajiny EÚ už teraz jasne stanovili aj krátkodobejšie ciele na znižovanie emisií a aby čelili klimatickej kríze spoločnými a reálne vykonateľnými pravidlami v rámci EÚ.
„Bez záväzného a jednotného cieľa do roku 2030 sa obávam, že sa časť štátov EÚ ‚zobudí‘ až keď bude neskoro – pre nás aj budúce generácie. Očakávame, že túto zodpovednosť uchopí aj slovenská vláda. Aj na jej pleciach leží vážna úloha, ktorú si nemôže dovoliť prehliadnuť,“ povedala Liliana Rástocká zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Klimatický zákon Európskej komisie (EK), ktorý tvorí základ Európskej zelenej dohody, má za cieľ zladiť všetky politiky EÚ s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade s Parížskou dohodou.
V klimatickom zákone EK zdôrazňuje taktiež dôležitosť spravodlivej transformácie, adaptačných opatrení a budovania odolnejšej spoločnosti.
