V Maďarsku bol 4. jún 1920 čiernym piatkom. O desiatej hodine sa v Budapešti rozozneli všetky zvony, ozvali sa smútočné sirény. Ľudia prestali na chvíľu pracovať. V uliciach sa zišli tisíce demonštrantov.
To, čo v jednom národe vyvolalo hnev a pocit krivdy, znamenalo pre iné národy šancu nadýchnuť sa k lepšiemu zajtrajšku. Tak boli pred storočím v strednej Európe rozdané geopolitické karty.
Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. dal v druhej polovici 17. storočia postaviť v parku neďaleko svojho sídla vo Versailles menší zámok. Po dokončení ho pomenovali Veľký Trianon. Dnes je atrakciou, ku ktorej sa dá dostať prechádzkou cez záhrady alebo turistickým vláčikom.
Pre jeden národ v strednej Európe sa stal Trianon symbolom, na ktorý nedokáže zabudnúť.
Na mieste, kde krátko býval aj cisár Napoleon, podpísali 4. júna 1920 mierovú zmluvu medzi Maďarskom a víťaznými mocnosťami prvej svetovej vojny a ich spojencami. Zmluva definitívne spečatila osud Uhorska a potvrdila nové hranice.
Viac než dve tretiny územia predvojnového Uhorska pripadli najmä Československu, Rumunsku a Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Menšie časti Rakúsku, Poľsku či Taliansku.
Z 21 miliónov obyvateľov Uhorského kráľovstva zostalo v povojnovom Maďarsku 7,6 milióna obyvateľov. Viac než tri milióny Maďarov sa ocitli na území susedných štátov.

Na Trianon sa dodnes v Maďarsku spomína ako na traumatizujúcu udalosť. Aj vďaka politikom, ktorí Trianon často využívajú (a zneužívajú) v politickej kampani.
Azda žiadnu historickú udalosť nepripomína v krajine toľko pomníkov. Mnohí Maďari ju považujú za zradu a nanútený diktát. Vznikla o nej aj rocková opera.
Pre súčasnú vládnu garnitúru predstavuje bolestivá maďarská história 20. storočia úrodnú pôdu, na ktorej môže premiér Viktor Orbán úspešne pestovať nacionalistické nálady.
Jeden štát, jeden národ, jeden jazyk
Uhorské kráľovstvo bolo od svojho vzniku ríšou viacerých etnických skupín, kultúr a náboženstiev. Svätoštefanská idea hlásala rovnosť medzi národnosťami Uhorska, ktorá platila až do 19. storočia.