Na sté výročie podpísania trianonského mieru sa v Maďarsku nič zvláštne diať nebude. To však neznamená, že je táto téma v spoločnosti mŕtva. „Každý národ má svoje svetlejšie a temné body, tragédie aj šťastné chvíle. Trianon je súčasť kultúrnej histórie Maďarov, kľúčový moment minulosti, s ktorým sa maďarská identita musí vyrovnať podobne ako s holokaustom, druhou svetovou vojnou či komunizmom,“ hovorí v rozhovore pre SME maďarský historik CSABA ZAHORÁN.
Aká je nálada v Maďarsku? Skloňuje sa téma Trianonu na sté výročie viac ako inokedy?
Žijem a pracujem v Budapešti, tu som trávil aj obdobie karantény, ktorá atmosféru v meste stále ovplyvňuje.
Týka sa aj pripravovaných podujatí k výročiu Trianonu. Pre dosahy pandémie asi nedôjde v plánovanom termíne ani k slávnostnému otvoreniu nového trianonského pomníka, ktorý sa práve dokončuje v susedstve námestia Kossuth tér v Budapešti. Zároveň vidno, že maďarská vláda akoby nekládla na Trianon taký veľký dôraz.
Prečo sa vám to zdá?
Mohlo by sa zdať, že áno, lebo často počúvame všetky tie správy, aká je vládna strana Fidesz nacionalistická a vyžíva sa v politike pamäti, ale práveže sa to až tak nedeje. Vláda má zrejme svoje vlastné dôvody, prečo nepovažuje teraz za najlepšie Trianon príliš prízvukovať. Takže sa pri príležitosti stého výročia asi nič zvláštne diať nebude.
Myslíte si, že keby nebolo pandémie, prišli by na námestia desaťtisíce ľudí a výročie by sa pripomínalo inak?
Keďže tentoraz ide o storočnicu, zrejme by sa boli konali kolektívne akcie aj verejné odhalenie pomníka. Spomienka však bude omnoho skromnejšia. Od roku 2010 je výročie Trianonu oficiálnym výročným dňom, takže by sa malo pripomínať aj v školách, aj v inštitúciách. A sú také, kde sa to aj deje.
Ako sa na tému pozeráte?
