Slováci prežili aj napriek mnohým problémom za dvadsať rokov v Prvej Československej republike nevídaný kultúrny, civilizačný a politický rozmach.
V Československu sa po roku 1918 ocitol aj milión Maďarov. Čo znamenal Trianon pre obyčajných ľudí, ktorí tu mali po stáročia domy a pôdu a zrazu sa stali menšinou v cudzom štáte?
Navyše menšinou, ktorá bola symbolom minulosti a z pohľadu väčšinového národa zodpovedná za všetky krivdy predošlej éry.
Praha bola príliš ďaleko
V čase, keď 28. októbra 1918 vyhlásili vznik Československej republiky, ku ktorej sa o dva dni neskôr v Turčianskom svätom Martine prihlásili desiatky slovenských národných činiteľov, Maďari žijúci na území od Bratislavy až po Košice boli zaneprázdnení udalosťami v Budapešti.
Na konci októbra tu zvíťazila občiansko-demokratická revolúcia, moci sa ujala vláda Mihálya Károlyiho, ktorá o niekoľko dní vyhlásila Maďarskú ľudovú republiku.
Tento mier je samovražda. Na Trianon hľadia Slováci a Maďari odlišne Čítajte „Aj keď niekde zachytili správu o vzniku Československa, nespojili si to s vlastným osudom. Praha bola pre nich veľmi vzdialeným mestom a názov tohto štátu im nič nehovoril.
To, že sa môžu stať jeho obyvateľmi, si začali uvedomovať niekedy pred Vianocami 1918. A boli odhodlaní proti tomu bojovať so zbraňou v ruke, ale vláda v Budapešti im odkázala, aby akceptovali príchod okupačného vojska,“ vysvetľuje historik Attila Simon špecializujúci sa na dejiny maďarskej menšiny na Slovensku.
Československí legionári obsadili po menších bojových konfliktoch s maďarským vojskom do 20. januára 1919 územie celého Slovenska. Prvý kontakt s maďarským obyvateľstvom bol pokojný.
